Paul Thagard: Úvod do kognitivní vědy
Portál, Praha 2001, preložil Anton Markoš
Tí, ktorým je kniha – dnes už štandardná učebnica preložená do mnohých jazykov – určená, vedia, čo ich pri jej čítaní čaká a tešia sa. Ale nie je to čítanie len pre študentov a učiteľov, zaoberajúcich sa kognitívnou vedou. Kanadskému autorovi, profesorovi filozofie, ktorý publikoval celý rad kníh o myslení a poznávacích procesoch, sa v tomto diele totiž podarilo vytvoriť príťažlivý úvodný kurz tohto mladého vedného oboru aj pre širší okruh čitateľov. A propos, čo to je kognitívna veda? Interdisciplinárny obor študujúci vedomie, myslenie a inteligenciu, ktorý sa usiluje o prepojenie poznatkov psychológie, logiky, neurovied, informatiky, lingvistiky, antropológie atď. A cieľ? Porozu- mieť tomu, ako prebieha poznávanie a myslenie, či už u človeka, alebo u systémov nadaných umelou inteligenciou.
Jorge Luis Borges: Ten druhý, ten istý
Dilema, Bratislava 2000, preložil Ján Zambor
„Moja próza nemôže zatieniť moju poéziu,“ povedal Borges a podčiarkol tým fakt, že hoci je známy predovšetkým ako autor poviedok, jeho próza, poézia a esejistika tvoria spojené nádoby. Argentínsky spisovateľ (1899-1986) patrí ku kľúčovým postavám svetovej literatúry a v oblasti poézie jeho tvorba vyrastá z reflektovania ľudskej existencie, času a z relativizácie totožnosti človeka. Prekladateľ (spolupráca Elena Račková, Eva Palkovičová) a zostavovateľ tohto výberu Ján Zambor o Borgesovej poézii hovorí: „Čas je jeho ústrednou témou, básne sú variáciami na ňu, sú to vlastne hry s časom a nekonečnom.“ O tom sú básne v tejto knihe.
Richard Bach: Dar křídel
Argo, Praha 2001, preložila Jitka Fialová
Návrat ztraceného pilota, Obloha je tu vždycky, Unesen Kennedyho letištěm, Příliš mnoho hloupých pilotů, Egypťané budou jednoho dne létat či Dobrodružství na palubě létajícího letního sídla – už len týchto pár názvov poviedok dáva jasne na známosť, že opäť (ako inak u Bacha) pôjde o lietanie. Tento Američan s poeticko-filozofickým prístupom a na základe vlastných bohatých skúseností zobrazuje život ľudí, ktorých domovom sa stala obloha. Bach si však do lietadla nesadá preto, aby bol skôr na určenom mieste, ale lietanie je pre neho výzvou. Len ako pilot žije naplno, len vďaka oblohe, kde si kladie otázky o zmysle života a jeho hodnote, je naozaj šťastný.
Peter Ackroyd: Blake
Paseka, Praha 2000, preložila Sylva Ficová
Peter Ackroyd je skúseným a úspešným životopiscom, a po Eliotovi a Dickensovi sa pustil do Williama Blaka (1757–1827), jedného z najoriginálnejších anglických umelcov. Autor sleduje Blakov vývoj od detstva, počas štúdií na Kráľovskej akadémii cez jeho obdiv k francúzskej revolúcii či problémy so súdnou mocou počas napoleonských vojen. Jeho duchovný radikalizmus a ďalšie svojské pohľady na svet sa verne zrkadlia v jeho literárnom a výtvarnom odkaze. Blake žil vo svete, ktorý mu neveril a pohŕdal ním. Ackroyd v závere píše, že keď Blake zomrel, George Richmond ho pobozkal a zavrel mu oči, aby si „uchoval svoje videnie“. V skutočnosti to nebolo nutné, „jeho videnie nepohaslo počas jeho sedemdesiatročnej životnej púte a nepohaslo dodnes“.
Ladislav Takáč: Len sa nikdy nevzdať!
Tranoscius, Liptovský Mikuláš 2000
Čítanie o živote Vladimíra Jána Žuffu (1893–1974), špičkového predstaviteľa slovenskej farmácie, príslušníka protifašistického odboja a štábneho kapitána čs. armády v zahraničí, demokrata myslením i konaním, je pútavé nielen osudovým striedaním vrcholov i priepastí – forma voľného rozprávania spomienok je kombinovaná s množstvom dokumentov. O emigrácii, o povojnových nádejách, zmarených februárom 1948 a následnom vyhostení z Bratislavy v rámci tzv. akcie B, i rehabilitácii v šesťdesiatych rokoch. Sotva náhodou ho priťahovali tragické osudy maďarského básnika a dramatika Imre Madácha, aj paralely s vlastnými životnými cestami ho viedli k prekladaniu Madáchovej Tragédie človeka do slovenčiny. A už vôbec nie náhodou aj peripetie tohto prekladu presne zapadajú do Žuffovho životného príbehu.
