m sa, že by ovplyvnil môj úsudok a pokazil senzačný zážitok. Vlastne si ani neviem dobre predstaviť, ako by do neho zapracovali taký zložitý dej, ktorý sa odohráva v myšlienkach hlavnej hrdinky.
Astrid – 12-ročné dievča, je dcérou bohémskej matky. Ingrid Magnussenová je známa poetka, ktorá si na živobytie privyrába ako grafička v časopise. Je vo všetkých smeroch nekonvenčná a k rovnako nekonvenčnému mysleniu a správaniu vedie aj svoju dcéru. Tá je matkou veľmi ovplyvnená, ako by boli stále spojené pupočnou šnúrou, stále telepaticky prepojené. Precestovali kus sveta, hľadajúc svoje miesto. Ingrid – neveriaca na lásku – vystriedala množstvo milencov. Ten posledný, ktorý si dovolil ju sklamať, za to kruto zaplatil. Vlastným životom. Z Astrid sa stala sirota, ktorá putovala z jednej pestúnskej rodiny do druhej. Ovplyvnená matkou sa takmer nikde nevedela zaradiť do normálnej spoločnosti. Bola mimoriadne talentovaná a všetky svoje vízie, či už skutočné, alebo vysnené, maľovala na papier. Aj svoje kruté zážitky, keď ju postrelili alebo brutálne dohrýzli psy.
Chcela by som písať hĺbavo, pomaly, zvažujúc každú myšlienku a hľadajúc k nej milión synoným tak, ako to robila Astrid. Autorka prejavila svoj majstrovský rozprávačský talent. Do špiku rozoberať slová, pohrávať sa s nimi, prisudzovať im rôzne významy. Na jednej strane matka, na druhej strane dcéra. Verné kópie. Obe rovnaké a predsa iné. Vždy zložitý vzťah. J. Fitchová dokonale opísala dospievanie a formovanie dcéry, ktorá svoju matku milovala, bola pre ňu ikonou, ktorú obdivovala a chcela byť ako ona. Časom však prichádzala na to, že sa vlastne nechce na ňu podobať. Krásne zobrazenie, ako dcéra zisťuje, že to, čo vravia alebo konajú matky, nie je to pravé a nemusí to byť ani správne.
Príbeh je teda o tom, ako sa Astrid snaží nájsť samu seba, nájsť správnu cestu a vymaniť sa spod psychickej nadvlády matky.
Kniha sa mi na to, aký mala nežný názov, čítala dosť ťažko. Slová položené na papieri ma často nútili zadívať sa do neznáma a premýšľať. Cítila som sa ako prevtelená do hlavnej hrdinky, sediaca na lavičke a premýšľajúca. Cítila som vôňu oleandra a zápach smogu vznášajúceho sa nad L. A. Hľadala som 27 názvov pre slzy. Treba k tomu dodať viac? Snáď len smútok po dočítaní poslednej strany. Vrátim sa o jednu späť a znovu som Astrid. Janet Fitchová je jednou z mála spisovateliek, ktorá vás obsadí do roly hlavnej postavy. Krásny zážitok. Prajem nezabudnuteľné čítanie tohto nádherného sugestívneho príbehu.
Autor: Meg
