BRATISLAVA 7. júla (SITA) - Oficiálny vstup nových krajín do Európskej únie (EÚ) v máji 2004 pravdepodobne neprinesie výrazné možnosti rozšírenia ich exportu na trhy štátov EÚ. Konštatuje to štúdia Stratégie úspechu miestnych subjektov v strednej Európe, ktorú vypracovala spoločnosť PricewaterhouseCoopers. Podľa štúdie by mali firmy v kandidátskych krajinách strednej Európy prijať podnikateľské stratégie s dlhodobejším výhľadom, ktoré sa neobmedzujú len na minimalizáciu nákladov.
Mnohé miestne firmy totiž podľa PricewaterhouseCoopers (PwC) ešte nemajú vypracované stratégie, ktoré by sa dostatočne zameriavali na tvorbu trvalých konkurenčných výhod. "Ak chcú miestne firmy prežiť v rozšírenej Európskej únii, musia byť flexibilné, inovatívne a musia zintenzívniť spoluprácu s inými subjektmi, čo je predpokladom nových hodnôt," upozorňuje štúdia. Ako však ďalej prieskum konštatuje, mnohým domácim firmám v kandidátskych krajinách sa už podarilo zvýšiť efektívnosť a tak reagovať na rastúcu konkurenciu zahraničných spoločností na domácom i zahraničnom trhu.
"Ak majú kandidátske krajiny využiť možnosti na zlepšenie ich ekonomickej úrovne, ktoré im pristúpenie do EÚ ponúka tak, ako sa to podarilo v prípade Írska a Španielska, musia rozšíriť konkurencieschopnosť domácich podnikateľských subjektov," uviedol riaditeľ PwC pre Program novej Európy Mark Ambler. Ako dodal, výsledky štúdie naznačujú, že aj keď niektoré podnikateľské subjekty presadzujú stratégie na trvalejšie zefektívnenie činností, ostané sa prehnane sústreďujú len na znižovanie nákladov na úkor uplatňovania udržateľných stratégií. Pokiaľ firmy nevypracujú a nebudú podporovať stratégiu zameranú na úspech z dlhodobého hľadiska, vystavujú sa podľa Amblera dvom rizikám. Domáce firmy budú podľa neho jednak vystavené intenzívnejšej zahraničnej konkurencii a môžu zároveň zmeškať všetky možné ekonomické výhody vyplývajúce z rozšírenia Európy.
Štúdia PwC analyzuje proces prípravy domácich firiem v kandidátskych krajinách EÚ na jej rozšírenie. Opisuje nové možnosti a príležitosti, ktoré sa podnikateľským subjektom otvárajú. K zisteniam štúdia dospela na základe rozhovorov s výkonnými riaditeľmi popredných domácich firiem v Poľsku, Maďarsku, Českej republike, na Slovensku a v Lotyšsku, ako aj s predstaviteľmi bankového sektora a zástupcami politického života.