Proti príchodu amerického prezidenta protestovali už cez víkend obyvatelia Južnej Afriky. FOTO - ČTK/AP
agendu.
Na programe bude boj proti HIV/AIDS, rozvojová pomoc Afrike vo výške 10 miliárd dolárov a rokovania o vojenskej intervencii v Libérii, zmene režimu v Zimbabwe a prímerí v Sudáne.
Bush okrem Juhoafrickej republiky a Nigérie, ktoré pokladá za regionálne veľmoci, „za odmenu“ navštívi aj Botswanu (modelové trhové hospodárstvo), Ugandu (najlepšie zvládnutá pandémia HIV/AIDS) a Senegal (vzorná pluralitná demokracia).
Africký odkaz Západu
Prezidentova africká iniciatíva prichádza z viacerých smerov. Jeho administratíva trvá na tom, že „Spojené štáty nezanedbávajú tretí svet ani vo chvíľach, keď bojujú proti medzinárodnému terorizmu“.
Bushova návšteva má podľa bývalého poradcu Ronalda Reagana Chestera Crockera „poskytnúť jednoznačnú odpoveď tým, ktorí tvrdia, že Američania v zahraničnej politike merajú dvojakým metrom“. Návšteva má o tom „uistiť nielen Afričanov, ale aj spojencov na Západe“.
Walter Kansteiner z amerického ministerstva zahraničia v súvislosti s plánovanou rozvojovou pomocou Afrike predpovedá, že „naše deti a vnúčatá budú s týmto kontinentom spájať životne dôležité finančné, politické a komerčné väzby“.
Náboženská pravica v promiskuitnej spoločnosti
Toľko proklamované priority. Africká a medzinárodná reakcia na ne je celkom iná, než akú by si želala Bushova administratíva.
Najviac posmechu zožína Bushov plánovaný 15-miliardový boj proti AIDS, o ktorom sa prezident prvýkrát zmienil v januárovom prejave o Stave únie a ktorý je údajne prioritou vplyvnej náboženskej pravice.
Tá ešte donedávna ústami konzervatívneho senátora Jesseho Helmsa propagovala „nulovú“ pomoc Afrike. Nad jej súčasnými plánmi ohľadom HIV/AIDS sa v Afrike chytajú za hlavu mimovládne a humanitárne organizácie.
„Za tých 15 miliárd dolárov sa tu bude kázať o sexuálnej zdržanlivosti a monogamii africkým kultúram, ktoré sú tradične promiskuitné a polygamické,“ vyhlásil hovorca jednej z nich pre britský časopis The Economist.
Za úplné fiasko sa vopred považuje Bushov apel na globalizované africké hospodárstvo. Podobná americká výzva v Afrike v minulosti paralyzovala už dva summity OSN: o rasizme (Durban 2000) a trvalo udržateľnom rozvoji (Johannesburg 2002).
Pozorovatelia spochybňujú aj americkú úlohu globálneho policajta v Afrike, najmä nekompromisný postoj voči Robertovi Mugabemu (Zimbabwe) a Charlesovi Taylorovi (Libéria), ktorý Američania považujú za „konzistentný“ so svojou politikou voči Iraku.
Ide mu o vlastných voličov
Busha navyše kritizujú aj mnohé americké médiá, podľa ktorých sa viac ako pomôcť Afrike snaží zapôsobiť na domácu afroamerickú voličskú základňu pred budúcoročnými prezidentskými voľbami. To sa vo svetle toho, čo prezidenta v Afrike čaká, nemusí vôbec podariť.
Bushovu návštevu v Afrike majú sprevádzať masové protesty. Tie nebudú nikde intenzívnejšie ako v JAR, kam americký prezident priletí dnes večer.
Juhoafrická vláda, ktorá v predvečer návštevy dostala desaťtisíce protestných listov a e-mailov, Bushov program skrátila na minimum.
Odpor voči Bushovej politike tu našiel vzácnu podporu naprieč celým politickým spektrom. Na programe podľa Bieleho domu nie je ani súkromná návšteva, ktorá je v JAR obligátna: s Bushom sa vopred odmietol stretnúť bývalý juhoafrický prezident Nelson Mandela.
PRE SME – ROMAN LIPTÁK, Pretória
