Sofia 9. júla (TASR) - Bulhari tureckého pôvodu, ktorých za čias komunistického režimu prinútila Sofia oficiálnou politikou násilnej asimilácie odísť do Turecka, sa vracajú späť do Bulharska s nádejou na lepší život po vstupe krajiny do Európskej únie.
V roku 1989 ušlo do Turecka pred "bulharizačnou" politikou vtedajšieho komunistického lídra Todora Živkova asi 360.000 Bulharov tureckého pôvodu. Po Živkovovom páde 10. novembra 1989 sa 170.000 z nich vrátilo, pričom prijalo svoje pôvodné moslimské mená. Hospodárska kríza, ktorá sprevádzala prechodné obdobie Bulharska od komunizmu ku kapitalizmu, však vyvolala novú emigračnú vlnu do Turecka.
Perspektíva vstupu Bulharska do EÚ v roku 2007 tento trend opäť zvrátila a Turci sa nanovo sťahujú k severovýchodným susedom. Od apríla 2001 majú bulharskí občania navyše právo zdržiavať sa v krajinách EÚ bez víz počas troch mesiacov.
Veľká časť tureckej menšiny sa koncentruje v juhobulharskom regióne Kardžali. Najväčšiu stratu obyvateľstva v dôsledku emigrácie zaznamenalo v minulosti malé mestečko Džebel, známe najmä svojou produkciou tabaku. Dnes je centrum mesta opäť živé, na uliciach vyrastajú ako huby po daždi nové domy.
"Zaznamenali sme citeľný nárast dopytu po nehnuteľnom majetku," hovorí zástupca starostu mesta Husajn Mustafa. Podľa neho dosiahla cena dvojizbového bytu 10.230 eúr, čo predstavuje nový rekord tohto provinčného mestečka.
Do miestneho hospodárstva chcú investovať mnohí bohatí bulharskí emigranti tureckého pôvodu. Záujem je predovšetkým o textilný priemysel.
"Konštatujeme, že existuje tendencia k návratu. V každej komunite je prinajmenšom niekoľko emigrantov, ktorí sa vrátili alebo tu chcú podnikať," uvádza predseda mestského zastupiteľstva v Kardžali Sajfi Nádžib.
Bulharskí emigranti tureckého pôvodu prejavujú záujem o bulharské doklady totožnosti, ktoré od roku 1999 spĺňajú kritériá EÚ. Polícia v Kardžali do dnešného dňa vydala 164.079 cestovných pasov a 211.825 občianskych preukazov, hoci populácia v regióne dosahuje len 163.340 obyvateľov. Väčšina z nich sú pritom starí ľudia, ktorí nikam necestujú a o pas ani nepožiadali.
Je ťažké odhadnúť počet ľudí, ktorí sa vrátili, pretože majú často dvojité turecko-bulharské občianstvo, čo im umožňuje kedykoľvek bez víz prejsť hranice medzi oboma krajinami.
"Vydávame emigrantom predovšetkým bulharský preukaz totožnosti, ktorý im umožňuje navštíviť príbuzných v Bulharsku," hovorí riaditeľ miestnej polície Dimitar Šeremetev. Podľa neho nie je veľa tých, čo kvôli tomu žiadajú o vydanie cestovného pasu.
"Hospodárska kríza v Turecku od roku 2001 prinútila vrátiť sa mnoho bulharských Turkov, predovšetkým dôchodcov," dodáva Šeremetev. Jednou zo stoviek rodín s podobným osudom je rodina Osmana Husajna Hasana a jeho manželky Nevrie z dediny Ridino, ktorí sa v roku 2001 vrátili do Bulharska. V západotureckom Izmire pracovali od roku 1989 ako murár a žena v domácnosti. V súčasnosti sa venujú pestovaniu tabaku so svojím synom, ktorý v čase odchodu do Turecka v roku 1989 mal len osem rokov a nehovorí po bulharsky. Ďalší dvaja synovia a jedna dcéra zostali v Turecku.
"Keby nám nezmenili mená, neopustili by sme túto krajinu. Pozrite, aký mám veľký dom. Živkov nás vyhnal. V Turecku sme nikoho nepoznali," tvrdí Nevrie.
Turecká menšina predstavuje v osemmiliónovom Bulharsku asi desať percent obyvateľstva. Politická strana tureckej menšiny v Bulharsku Hnutie za práva a slobody je od roku 2001 kľúčovým partnerom súčasnej centristicko-pravicovej vládnej koalície v Sofii. Vo voľbách 21. júna 2001 skončila na štvrtom mieste so ziskom siedmich percent hlasov a v sofijskom parlamente disponuje 21 poslaneckými mandátmi.
