Na verejnosti sa už dlhšie diskutuje o tom, že so vstupom do Európskej únie sa zrejme urýchli približovanie slovenskej cenovej hladiny k európskemu priemeru. Keďže tá naša je podstatne nižšia, v praxi to bude znamenať ďalšie zvyšovanie cien. Je však potrebné povedať, že vďaka vyšším cenám si paradoxne budeme môcť kúpiť viac.
Slovenský občan znervóznie, keď počuje, že v súvislosti so vstupom do EÚ ceny budú rásť. V tomto prípade však nie sú obavy na mieste. V princípe totiž nejde o rast korunových cien, ale cien v prepočte na referenčnú menu, akou je v našom prípade euro. Aj keď sa môže zdať, že ide len o technickú poznámku, dôsledky tohto rozdielu na domáceho spotrebiteľa sú presne opačné.
V prvom rade, neexistuje žiadna priama súvislosť medzi integráciou do EÚ a rastom cien vo vstupujúcej krajine. Vo všeobecnosti môžu ceny rásť len z dvoch hlavných dôvodov. Prvým sú administratívne opatrenia, ako napríklad deregulácia štátom kontrolovaných cien, ktorá bola hlavnou príčinou zdražovania počas ekonomických reforiem na Slovensku za posledných 13 rokov. Vďaka reformám je už dnes drvivá väčšina slovenských cien tvorená trhovými mechanizmami. Druhým dôvodom sú procesy priamo na voľnom trhu. Tu je dobrým príkladom zdražovanie ropy na svetových trhoch začiatkom tohto roku pre obavy o budúce dodávky v súvislosti s irackou krízou.
Samotný vstup do EÚ si až na niekoľko menších výnimiek v poľnohospodárskej oblasti nebude vyžadovať žiadne ďalšie administratívne opatrenia, ktoré by výrazne ovplyvnili domáce ceny smerom nahor. Európska integrácia taktiež sama o sebe nevedie k žiadnym trhovým procesom, ktoré by priamo vytvárali tlak na zdražovanie.
Náš vstup do EÚ ovplyvní ceny nepriamo tým, že podporí prílev zahraničných investícií na Slovensko a celkový dlhodobý rast domácej produktivity. To bude viesť k reálnemu zhodnocovaniu meny. Povedané jednoducho, v porovnaní s dneškom budú eurá a doláre lacnejšie. Väčší prílev zahraničných investícií zvýši dopyt po slovenskej mene a tým aj jej cenu - výmenný kurz. Ak sa povedzme slovenská koruna za dva roky reálne zhodnotí o dvadsať percent, ten istý obed bude aj naďalej stáť 100 korún v dnešných cenách, ktoré zohľadňujú možnú budúcu infláciu. Avšak v prepočte to už nebude približne 2,4 eura, ale 3,0 eura. Takže aj keď sa ceny u nás v medzinárodnom porovnaní zvýšia, občana sa to negatívne nedotkne. Práve naopak, pri každej ceste do zahraničia si za svoje koruny bude môcť kúpiť viac. A viac si zrejme bude môcť kúpiť aj doma.
Prečo je to tak, zistíme, keď sa bližšie pozrieme na podstatnú príčinu reálneho zhodnocovania slovenskej meny: väčší rast produktivity slovenského hospodárstva v súvislosti so vstupom do EÚ. Produktivita bude pravdepodobne rásť relatívne rýchlo v obchodovateľnom sektore, ktorý bude čeliť ešte silnejšej európskej konkurencii. Zjednodušene povedané, pôjde o všetky odvetvia hospodárstva, ktorých produkty sa dajú vyrobiť na Slovensku a predať v zahraničí a naopak. Rastúca produktivita bude viesť k tlaku na zvyšovanie platov v tomto sektore. No ceny tovarov a služieb, ktoré sú už v tomto sektore takmer porovnateľné s cenami v EÚ a pri niektorých produktoch dokonca vyššie, nebudú musieť rásť výraznejšie. V neobchodovateľnom sektore, do ktorého patria napríklad reštaurácie alebo kaderníctva, sa vstupom do EÚ konkurencia nijako nezvýši: veď účesy alebo obedy v reštaurácii sa nedajú dovážať a vyvážať. Tým pádom tu nebude taký silný tlak na zvyšovanie produktivity ako v obchodovateľnom sektore. Ak si však budú chcieť zamestnávatelia v tomto sektore svojich zamestnancov udržať, aj oni im budú musieť rovnako zvýšiť platy, čo ich zároveň prinúti zdražovať ceny ich produktov. Celý tento proces sa nazýva Balassa-Samuelsonov efekt a je relatívne bežným javom v krajinách, ktoré rýchlo dobiehajú výkonnosť najvyspelejších ekonomík.
Takže v skratke povedané, nie je žiaden ekonomický dôvod, prečo by sa mali po vstupe do EÚ výrazne zvyšovať ceny v obchodovateľnom sektore. Avšak integrácia do EÚ urýchli rast platov, čo znamená, že v budúcnosti si budeme môcť dovoliť kúpiť viac takýchto produktov. V neobchodovateľnom sektore ceny budú rásť, trhové mechanizmy budú však v zásade viesť len k rastu cien zhodnému s celkovým rastom platov v národnom hospodárstve. Takže zároveň so zvýšením cien si u nás takýchto produktov síce nebudeme môcť kúpiť viac, ale na druhej strane ani menej.
Treba hovoriť nahlas a otvorene o výhodách a nevýhodách nášho vstupu do EÚ. Avšak aj kritické argumenty by mali byť založené na faktoch a nezavádzať bežného občana lacnými a povrchnými tvrdeniami. A fakty jednoznačne svedčia o tom, že v prípade dosahov na cenovú hladinu nie je pesimizmus na mieste.
Autor: MARTIN BRUNCKO(Autor je poradcom ministra financií)
