ra, ktorý by sa postaral o bezchybnú podobu textu. Obávam sa, že odvtedy všeobecné povedomie o redaktorskom zástoji pri vydávaní pôvodnej i prekladovej literatúry ešte upadlo a redakčná práca často stratila na vážnosti aj u tých, ktorým by mala ležať na srdci najväčšmi - u vydavateľov.
Úloha redaktora sa totiž neobmedzuje na opravovanie pravopisných chýb, nevyčerpáva sa ani štylistickými vylepšeniami či odstraňovaním faktografických omylov. Ako príklad na mnohostranné a pritom zvonka neraz nepostrehnuteľné pôsobenie redaktora sa z dejín americkej literatúry ponúka Maxwell Perkins, vydavateľský „anjel strážny“ takých spisovateľov, ako boli Thomas Wolfe, Francis Scott Fitzgerald či Ernest Hemingway. Je známe, že epickým záplavám Wolfových románov-riek určoval tok a brehy práve on, no svojím výnimočným citom pre charakter textu a takmer otcovskou duchovnou i materiálnou starostlivosťou zanechal pečať aj na dielach druhých dvoch klasikov svetovej literatúry a mnohých ďalších autorov.
K takýmto rodeným redaktorom patrila aj Božica Štúrová-Vilikovská. Ak pri pohľade na meno skrsne podozrenie, že píšem takpovediac vo vlastnej veci, je do veľkej miery oprávnené, „vlastnou vecou“ tu však nie je príbuzenský vzťah ani skutočnosť, že som sám dlhé roky pôsobil v rovnakom fachu - píšem tieto riadky ako autor, ktorý na vlastnej koži zakúsil a ocenil dôležitosť prvého čitateľa a tým býva práve vydavateľský redaktor.
Aj ten najsebavedomejší a najostrieľanejší spisovateľ je v okamihu, keď prvý raz vystavuje výsledky niekoľkomesačného či niekoľkoročného úsilia cudzím očiam, veľmi neistý a zraniteľný; chýba mu odstup a nezaujatosť, aby vedel svoj výtvor správne posúdiť, a tak sa zmieta medzi ničím neodôvodnenou pýchou a rovnako neopodstatneným zúfalstvom. Preto je pre neho veľkým šťastím, ak sú tie prvé cudzie oči vnímavé, ak vedia vycítiť či uhádnuť autorov pôvodný zámer a určiť, čo mu v texte pomáha a čo je na prekážku.
Božica Vilikovská citom pre literárne kvality i dlhoročnými skúsenosťami pomáhala vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ pri knižnom zrode takých ťažiskových diel, ako boli Narcis, Britva či Panský flám Rudolfa Slobodu, alebo Marek koniar a uhorský pápež, či Najsmutnejšia oravská balada Jána Johanidesa.
Popri navonok nenápadnej a za totalitného režimu často i nevďačnej redakčnej práci, venovala sa Božica Vilikovská aj prekladaniu z anglickej a americkej literatúry. Druhého septembra by sa bola dožila 70 rokov.
Autor: Pavel Vilikovský (Autor je spisovateľ)
