George Orwell: Nadechnout se * Odeon * Praha 2003 o Preklad Petr Kopecký * Obálka Juraj Horváth
Raná literárna tvorba anglického spisovateľa a žurnalistu Georgea Orwella (1903 - 1950) zostávala dlho neprávom v ústraní jeho dvoch najznámejších próz. Bolo by však veľkou škodou čítankovo zúžiť jeho rozsiahle dielo len na distopický román o totalitnej spoločnosti 1984 a na alegorickú fantastickú novelu Zvieracia farma. Nedávne sté výročie narodenia autora poňali viaceré vydavateľstvá aj ako príležitosť predstaviť jeho doposiaľ editormi zväčša obchádzané práce.
Premiérovo máme konečne možnosť spoznať Orwellov druhý román Nadechnout se (Coming Up For Air), ktorý bol napísaný koncom tridsiatych rokov a prvý raz vyšiel v roku 1939. Rozhodne však nejde len o ďalší povinný edičný titul pri kompletizácii diela moderného klasika svetovej prózy. Hlavný hrdina knihy, anglický potulný poisťovací agent, obézny štyridsiatnik George Bowling, je príslušníkom takzvanej stratenej generácie. Spolu s väčšinou svojich rovesníkov aj on narukoval do zákopov prvej svetovej vojny ako ledva dvadsaťročný mladík. Keď nejakým zázrakom prežil, čakali ho doma namiesto sľubovaného blahobytu len hospodárska kríza, nezamestnanosť a potravinové lístky. Bowling, sústredený pozorovateľ všedného londýnskeho i vidieckeho života a náruživý čitateľ populárnej literatúry však po týchto tragických skúsenostiach nezačne chrliť moralizmy, akými nás radi poúčali Hemingwayovi či Remarquovi hrdinovia. Prostý, ale prirodzene inteligentný Angličan nadobudne pocit, že práve „zahryzol do moderného sveta a zistil, z čoho skutočne je. Všetko je uhladené a lesklé, všetko je vyrobené z niečoho iného.“
Nostalgicky spomína na obdobie pred vojnou, s rádiom, lietadlami, pred Hitlerom a Stalinom. Bez šance na kariérny postup sleduje krach malých tradičných obchodov a mohutný nástup ekonomických koncernov. Počúva v rádiu správy o medzinárodnej situácii, sleduje ľudí na uliciach aj správanie vlastnej odcudzenej ženy a detí.
Zlomom v jeho živote sa stane tajná návšteva rodnej dediny, sem sa chce vrátiť k svojej najmilšej záľube: rybárčeniu. No obec sa medzičasom zmenila na zameniteľnú priemyselnú aglomeráciu, konkrétni jednotlivci na anonymnú masu. Pocit absurdity a existenciálnej úzkosti uňho vyústi do zistenia, že civilizácia melie z posledného.
Nebojí sa ani tak nadchádzajúcej druhej svetovej vojny, ako skôr toho, čo príde po nej: „Svet plný nenávisti a hesiel. Rovnošaty, ostnatý drôt, gumové obušky. Tajné cely, kde umelé žiarovky svietia dňom i nocou a fízli vás sledujú aj v spánku. A sprievody a plagáty s obrovskými tvárami, miliónové davy skandujúce meno svojho vodcu do zblbnutia.“
Orwell prostredníctvom rozprávača otvorene kritizuje nefunkčný britský sociálny systém, politickú ľahostajnosť väčšiny európskych intelektuálov aj totalitné praktiky nemeckého fašizmu a sovietskeho stalinizmu. Realisticky poňatý a brilantne napísaný román však v nijakom prípade nie je ideologickou agitkou, skôr prirodzeným východiskom Orwellových neskorších prác s fantastickým ozvláštnením.
Jeho predvídavosť vývoja dejín politických a ekonomických diktatúr bola obdivuhodná a jeho katastrofické predstavy budúcnosti totalitných spoločností, žiaľ, dodnes nestrácajú aktuálnosť.
Ako sme sa presvedčili ani nie pred dekádou, platí to v plnej miere aj pre našu krajinu, preto je potešiteľné, že sa čoskoro pripravuje aj slovenské vydanie tejto knihy.
