Vďaka odtabuizovaniu témy sex vie dnešná generácia o témach ako masturbácia, ejakulácia, styk či spermie viac, ako tá predchádzajúca. To však nemusí znamenať, že je na prvú sexuálnu skúsenosť pripravenejšia. Najmä, ak vek, v ktorom ju zažijú, je 15-18 rokov. Čo si o tom myslia odborníci a čo rodičom radia?
SEXUOLÓG-PSYCHIATER
„Jednoznačne môžem povedať, že mladí nie sú na prvé sexuálne skúsenosti pripravení. Sexuálna výchova u nás úplne chýba,“ tvrdí psychiatrička-sexuologička MUDr. Anežka Imrišková z Psychiatrickej nemocnice vo Veľkom Záluží.
Pár hodín, ktoré sa tejto téme venujú na hodinách biológie či etickej výchovy nepovažuje za dostatočné. „Jedna hodina za rok, to nie je výchova.“
Jej rada: „Rodičom by som odporučila, aby sa s deťmi o týchto otázkach otvorene rozprávali. Nech idú za dieťaťom a povedia mu: vieš čo, si vo veku, keď človeka tento pud veľmi ovláda a bolo by dobré, keby si bol pripravený/pripravená na nejakú náhodu. A dieťa to už môže prijať alebo odmietnuť.“
Ak majú deti vo veku od 15 rokov, odporúča venovať im niekoľko balíčkov kondómov. Sami si ich totiž s najväčšou pravedpodobnosťou kúpiť nepôjdu.
„Ja som to tak robila,“ priznáva s úsmevom.
GYNEKOLÓG-PÔRODNÍK
Primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia v Banskej Štiavnici MUDr. Marián Špila hovorí, že dnes má väčšina 15-ročných dievčat už prvý styk za sebou. „Je to normálne, hranica sa prvýkrát posunula smerom nadol. Týmto dievčatám už bežne predpisujeme antikoncepciu.“
Aj on však uznáva, že v témach ako sex, tehotenstvo či antikoncepcia nie sú mladí doma. „Z televízií a časopisov majú hrubé obrysy, niečo majú z vlastných skúseností. Nie sú to však poznatky na úrovni, určite by ich potrebovali viac.“
Jeho rada: „Osvetu by podľa mňa mali robiť najskôr v školách, je to najrozumnejšie. Nie každý rodič má taký vzťah s dieťaťom, aby sa mu zdôverilo.“
Dodáva, že v Banskej Štiavnici to tak funguje: „Už roky chodíme robiť prednášky do škôl. Deti napíšu na papierik otázky, aby sa nehanbili, a my im na ne odpovedáme. Občas sú to také otázky, že by ste ani neverili.“
„Myslím si, že je to dobré riešenie,“ uzatvára.
LIEČEBNÝ PEDAGÓG A SOCIÁLNY PRACOVNÍK
„Samozrejme, že deti nie sú pripravené – koncepcia sexuálnej výchovy ju už síce 13 rokov na papieri, v praxi to však, žiaľ, vyzerá inak,“ hovorí Roland Wágner, liečebný pedagóg a sociálny pracovník, ktorý vedie internetovú poradňu občianskeho združenia Pro Natal. Podľa neho je toho smutným dôkazom fakt, že sa v poradni stretávajú aj s otázkami dospelých typu: Aké sú známky tehotenstva? Vynecháva pri otehotnení menzes? Má si moja dcéra v 15-tich rokoch dať predpísať antikoncepciu, aby sa mohla chodiť kúpať, kedy chce?
Wágner vidí chybu v školách, rodičoch a inštitúciách, ktoré zabezpečujú náhradnú výchovu: „Deti majú minimálnu predstavu o sexualite a jej funkcii, a ak áno, tak značne skreslenú a sprznenú filmami a časopismi. Ich slovník je obvykle vulgárny, stačí im označenie ‘tam dolu‘, ‘hmm, návšteva‘ a podobne. Občas sa nájde osvietená osoba, ktorá im o výchove k rodičovstvu alebo o sexualite veku primerane rozpráva. Ale to je skôr výnimka,“ tvrdí Wágner.
Jeho rada: „Nielen ako pedagóg, ale i ako rodič radím: hovorte s deťmi, čítajte literatúru, nielen odbornú, ale aj tú, ktorú čítajú vaše deti. Príliš nepoučujte, skôr vypočujte a stanovte jasné pravidlá, ako i dôsledky ich porušenia. Vo výchove buďte jednotní a hovorte spolu o tom, čo hovoríte deťom. Neklamte deti – aj tak na pravdu raz prídu a potom sa vám ťažko zdôveria, keď ste ich sklamali. Poznajte priateľov vašich detí. Ak máte chlapcov i dievčatá, nedeľte si ich modelom – dievčatám hovorí tieto veci mama a chlapcom otec. A pokúste sa každý večer s nimi aspoň chvíľu posedieť a pohovoriť – problémy s učením či krúžkami a záľubami nie sú všetko, ale väčšinou sa komunikácia na ne zúži. Za nimi sú potom skryté starosti so vzťahmi a vyrovnávaním sa so sebou samým a vlastnou sexualitou. Niekedy to nie je ľahké – ale funguje to.“
SOŇA REBROVÁ
