Bratislava 16. júla (TASR) - Návrh konkrétneho termínu nahradenia slovenskej koruny eurom by mala Národná banka Slovenska (NBS) spolu s Ministerstvom financií (MF) SR zverejniť do konca prvého polroka 2004.
Spresnenie tohto dôležitého termínu bude vychádzať z aktualizovanej stratégii prijatia eura v SR. Pre novinárov to uviedol minister financií SR Ivan Mikloš po rokovaní vlády o prvej stratégii zavádzania spoločnej meny. Po určení termínu sa podľa Mikloša začnú už aj konkrétnejšie rozhovory s Európskou úniou o vstupe do mechanizmu výmenných kurzov ERM II. "V priebehu roka by sa mali ešte vyjasniť niektoré otázky týkajúce sa započítavania fiškálnych nákladov dôchodkovej reformy do deficitu verejných financií," dodal Mikloš. Už v polroku 2004 by podľa neho malo byť jasné, či začatá reforma zabezpečia plnenie maastrichtských kritérií.
Podľa posledných vyjadrení NBS a MF chce SR do Európskej menovej únie vstúpiť čo najskôr, hneď ako bude slovenská ekonomika schopná udržateľným spôsobom plniť maastrichtské kritériá. Reálne sú podľa nich roky 2008 až 2010. Upozorňujú, že v súčasnosti nie je otázkou, či euro prijať, ale kedy.
Podmienkou udržateľného plnenia maastrichtských kritérií je realizovanie reforiem, ktoré majú zabezpečiť predovšetkým fiškálnu konsolidáciu, dlhodobú udržateľnosť verejných financií s minimálnym deficitom, pružný trh práce, zdravý mzdový vývoj či nízku infláciu. Reformy spojené so vstupom do EÚ sú navyše predpokladom zníženia finančných a menových rizík a tiež zvýšenia prílevu zahraničného kapitálu.
MF a NBS tiež upozorňujú, že pre SR je dôležité, aby do EMÚ nevstupovala neskôr ako krajiny, s ktorými susedí a s ktorými má významnú obchodnú výmenu a ekonomické vzťahy. Podľa NBS sa slovenská ekonomika vyznačuje mimoriadnou otvorenosťou a výraznou orientáciou vývozu na trh EÚ, kam smeruje viac ako 60 % exportu SR. V prípade začlenenia sa terajších kandidátskych krajín do EÚ a EMÚ, by SR vyvážala do týchto krajín až 90 % svojho celkového exportu.
Podľa centrálnej banky výhodami vstupu do menovej únie sú hlavne zníženie nákladov na konverziu meny pre slovenských občanov a podniky a odstránenie kurzového rizika slovenskej koruny voči euru. Za najväčšiu nevýhodu NBS považuje stratu nezávislej menovej politiky. Existujú tiež obavy, že stabilizačné úsilie, ktoré vedie k znižovaniu inflácie, môže ohroziť hospodársky rast.
Čo sa týka maastrichtských kritérií, za najdôležitejšie považuje guvernér NBS plnenie fiškálneho deficitu, kde pomer plánovaného alebo skutočného rozpočtového deficitu k HDP nesmie byť vyšší ako 3 %. Nasledujú podmienky, že inflácia nesmie byť vyššia o 1,5 % ako priemerná miera inflácie troch krajín EÚ s najnižšou infláciou a úroková miera nesmie byť vyššia o 2 % než priemerná úroková miera troch krajín EÚ s najnižšou mierou inflácie. Kritérium, aby pomer vládneho dlhu k HDP neprevýšil 60 %, Slovensko už spĺňa.
