
Kačica odstrašuje nepriateľa. FOTO – AUTOR
Koncom marca som sa zastavil vo Vysokých Tatrách. V tesnom úkryte si spriadam cenné poznatky zo života kačice divej. A už sa zlietajú. Najprv prileteli tri – káčer a dve kačice, ale o chvíľu už dva káčery dobiedzali do jednej kačice. Po hodinách lásky vyletovali z vodnej hladiny znovu do povetria. Jedna kačica vzlietla ťarbavo, veď odpútanie sa od vody jej sťažuje mäkký odraz a prekonanie príťažlivosti vzhľadom na jej hmotnosť. Keď sa však dostala do vzduchu, letela rýchlosťou sto kilometrov za hodinu. Je to jej najvýznamnejšia schopnosť, pomocou ktorej unikne nepriateľovi.
Svadobné ceremónie kačíc prebiehali na hladine. Samica plávala pred samcom s natiahnutým krkom. V krátkych intervaloch sa k nemu otáčala a on sa prejavil ako gavalier. Dovysoka zdvihol chvost aj krídla a krátko hrubým tónom zagágal. Keď sa priblížil druhý samec, nastala naháňačka, až sa voda tryskom čerila. Dotieravý nápadník vyletel po neúspechu prudko z vody, ženích sa priblížil k samici a pyšne sa prejavoval rôznymi gestami a rituálmi. Staval sa proti samici, dvíhal hlavu, nakláňal ju medzi lopatky, potom dopredu na hladinu a zobákom fŕkal vodu pred seba. Po týchto svadobných hrách došlo ku kopulácii. Neskôr si samica vyhľadala v hustých pobrežných porastoch miesto na hniezdo. Samec z vody načúval jej šuchotu a dozeral na bezpečnosť. Len čo sa niekto priblížil, slabo „zakačkal“, samica v chrastí stíchla. Keď nebezpečenstvo pominulo, samec dal samici súhlas, aby v stavbe hniezda pokračovala. O šesť dní si už samica vyšklbala jemné páperie z tela a hebko s ním vystlala vnútornú perinku pre vajcia. Hniezdo bolo postavené na prudkom svahu jazera. I keď bolo dobre ukryté, neveril som, že sa káčatá vyliahnu, pretože v turistickom areáli bol stály ruch. Samica sedela na vajciach vyše troch týždňov. Z hniezda nezišla ľahko, človek mohol byť aj dva metre od nej a ona pevne sedela. Vrodený pud jej dával sebavedomie, pevnosť a vytrvalosť. Schádzala len na výzvu samca. Vtedy vajcia zakryla páperím a navrch pohodila trs trávy. Nikto by nespoznal, že ide o hniezdo.
V jedno dopoludnie bol káčer nepokojný. Stále vyletoval z vody a hneď zasa naspäť. Krútil sa na vode okolo brehu, skrýval sa v trávnom poraste. Vtedy už mala kačica pod sebou sedem káčatok. Boli krásne, všetky rovnaké. Matka ich zohnala na vodu. Dva dni sa mláďatá zdržiavali v jej tesnej blízkosti a neustále sa o ňu obtierali, čím nadobúdali mastnotu z jej peria a teplo. O štyri dni k večeru ich matka chystala na dlhú púť cez les k nižšie položeným vodným plochám, kde nájdu pokoj od zvedavých návštevníkov.
IVAN KŇAZE