ie vyvoláva politické zemetrasenie, musí odísť. PETER TÓTH od roku 1995, po únose syna vtedajšieho prezidenta, plnil stránky denníka SME šokujúcimi informáciami o tomto i ďalších podobných prípadoch a postupne sa stal v očiach verejnosti jedným z novinárskych symbolov odporu proti systému, ktorý sa na Slovensku snažil zaviesť Vladimír Mečiar a jeho ľudia.
Keď v marci 2003 odišiel do SIS, denník SME dostal do podozrenia, že pre tajnú službu pracoval ešte ako komentátor týchto novín. Bráni sa, že každý má právo na zmenu a že práca novinára a pracovníka tajnej služby sú rovnocenné. Počas rozhovoru zdôraznil, že na naše otázky odpovedá už ako bývalý pracovník SIS. Nakoľko pravdivé sú jeho odpovede, nech posúdi čitateľ.
Ako sa z novinára stane šéf kontrarozviedky?
„Nie je bežné, že sa z novinára stane šéf vnútorného spravodajstva SIS, ale nebolo to prvýkrát, keď sa stal z novinára vysoký predstaviteľ SIS. Príkladom je Igor Cibula, ktorý bol šéfom rozviedky. Bezmála desať rokov som sa venoval téme vnútornej bezpečnosti a spravodajských služieb. Bývalý riaditeľ SIS Vladimír Mitro dlhodobo poznal moje názory na fungovanie útvaru, ktorý som potom istý čas riadil. Mal som jeho dôveru a keďže som mal istú dôveru aj časti politického vedenia, tak ma vymenoval do tejto pozície.“
Mimochodom, Igor Cibula ešte pracuje v SIS?
„Neviem, kto pracuje v SIS. Aj keby som to vedel, nemôžem sa k tomu vyjadriť.“
Šéfom kontrarozviedky sa človek nestane zo dňa na deň. Ako vás pripravovali?
„Neprešiel som žiadnou formálnou prípravou v rámci SIS.“
Veď ste nepoznali štruktúru vnútorného spravodajstva a nemohli ste ani vedieť, ako funguje. Nie?
„Ani žiadny nový minister detailne nepozná štruktúru ministerstva, na ktoré nastúpi. Postupne sa s ňou oboznamuje a potom prijíma opatrenia.“
Ako šéf vnútorného spravodajstva ste sa ocitli v stálej štátnej službe?
„Nebol som v stálej štátnej službe. Postupovalo sa v zmysle zákona.“
Kto všetko vedel vopred o vašom vymenovaní?
„Vedel to istý úzky okruh osôb v rámci SIS, ktoré do toho Mitro zainteresoval. A, samozrejme, bol o tom informovaný Mikuláš Dzurinda.“
A súhlasil s tým?
„Mikuláš Dzurinda s tým súhlasil.“
Potom preňho musela byť prehra, keď v priebehu niekoľkých dní prišiel tlak na vaše odvolanie.
„To sa treba spýtať jeho. Ja som však nebol jeho nominantom.“
Prečo ste sa vlastne rozhodli ísť pracovať do SIS?
„Od roku 1995, keď došlo k únosu Michala Kováča ml., venoval som sa otázkam spravodajských služieb. Táto ponuka bola pre mňa veľkou výzvou.“
Ale táto ponuka musela prísť v čase, keď ste boli ešte novinárom…
„Do funkcie v SIS som prišiel priamo z médií. Intenzívne a vážne debaty o tom, či sa stanem funkcionárom SIS, som viedol prinajmenšom od jesene minulého roku.“
Ovplyvnilo to nejako vašu novinársku prácu?
„Za posledné obdobie som sa ako novinár venoval len písaniu politických komentárov. Ak má niekto pocit, že som zavádzal verejnú mienku, môže z nich vytiahnuť konkrétne tvrdenie, konkrétnu vetu, a môžeme sa o nej baviť. Vždy som sa snažil písať také postoje, za ktorými som si stál. Viem, že v periodiku Jane‘s Intelligence Digest sa písalo, že SIS verbuje novinárov, aby napríklad spochybňovali vstup do NATO. Mám obavu o hodnovernosť zdrojov autora týchto článkov.“
Stalo sa, že by vám niekto zo SIS ako novinárovi dal nejakú úlohu?
„Nič také nebolo. Ak by mi aj chcel niekto dať a ja by som to splnil, veľmi ľahko by sa tento informačný tok rozkryl. V tajnej službe nepracujú hlupáci, veľmi ľahko by si zrátali, že takáto zákazka mohla prísť len z istého úseku SIS.“
Nemrzí vás, že vaším odchodom do SIS padol tieň na povesť denníka SME?
„Prečo by ma to malo mrzieť? Každý má právo na voľbu svojho povolania. V podtexte otázky cítiť názor, že ak niekto pracuje pre SIS, je to niečo nečisté. Pracovať pre tajnú službu je práca ako každá iná a je to významné poslanie. Ja som tam nastúpil 1. marca tohto roku. Nevidím dôvod, prečo by ktokoľvek z novinárov mal mať ‘hemungy‘, že sa ide realizovať niekde inde a je jedno, či je to SIS, alebo komerčná firma.“
Vy nevidíte ako problém, keď je nezávislé médium v podozrení, že mohlo byť pod iným vplyvom?
„Opakujem, že ma to vôbec nemrzí. Mal som zvolať tlačovú konferenciu a povedať, že nastupujem do SIS? Nikomu som neublížil tým, že som si zvolil vlastnú životnú cestu. Na to má každý právo. A či to poškodilo SME, je metafyzická úvaha. Stačí, aby sme sa pozreli na čísla čítanosti SME. Tie rastú.“
Medzi novinármi sa hovorí, že niektorí z nich spolupracujú so SIS…
„Ktorí napríklad?! Žiaden novinár nie je úkolovaný v rámci agentúrnej siete SIS a ani nie je v stave ako jej kádrový pracovník. Toto sú fakty. Nemôžem však vylúčiť, že nejaký novinár má styky s príslušníkmi SIS. Môže sa stať i to, že nejaký novinár je v styku s príslušníkom cudzej rozviedky, a nevie o tom.“
S Vladimírom Mitrom ste sa zblížili už počas odkrývania kauzy únos?
„Nielen s ním, ale aj s mnohými ľuďmi zo SIS, Policajného zboru, spoznal som mnohých ľudí z akejsi neviditeľnej zóny, ktorí disponujú s rôznymi informáciami. Medzi nimi sú aj podnikatelia.“
A podsvetie?
„Ako novinár som pokrýval aj tému organizovaného zločinu. Skôr či neskôr som natrafil aj na takéto osoby, a ak som o niekom písal, tak prišla i reakcia. Tí ľudia sa ozvali a cítili potrebu si niečo vykonzultovať. Boli aj pokusy eliminovať ma, ale nikdy sa nestalo, že by som s nimi uzatváral nejakú dohodu.“
Spomína sa však meno Čongi.
„Neviem, kto je Čongi, také meno neexistuje.“
Vieme, že je to prezývka.
„Nie je pravda, že by som o ňom vo svojich mediálnych vystúpeniach nehovoril. Jeho meno som spomenul v rozhovore pre isté rádio, ktorý sa týkal jednej kauzy pred voľbami 1998.“
Hovorí sa o vašich priateľských vzťahoch s týmto človekom.
„Nemám žiadne priateľské vzťahy s týmto pánom. Viem, že niektorí ľudia z tejto ‘brandže‘ radi hovorili – však ja toho Tótha poznám. Jedna vec je, čo sa hovorí, a druhá vec sú fakty. Nič nezakrývam. Ešte keď som pracoval v SME, šéfredaktor mi povedal, že sa pripravuje silvestrovské číslo, aby som zistil, kde budú mafiáni tráviť Silvestra. Tak som napísal krátky článok. Boli aj iné podobné prípady.“
Čongi má byť človek, ktorý bol pravou rukou nebohého bossa Miroslava Sýkoru, ktorý má mať na svedomí smrť Roberta Remiáša. Neprotirečí to vášmu niekdajšiemu úsiliu objasniť kauzu Remiáš?
„Neviem, kto bol pravou rukou Miroslava Sýkoru. A ani keby som sa poznal osobne so Sýkorom, neprotirečilo by to môjmu vtedajšiemu úsiliu.“
Je známy výrok Vladimíra Mečiara, že ste si dali zaplatiť pre seba a pre syna dovolenku v zahraničí. Malo ísť o dovolenku v Španielsku u Alexandra Rezeša.
„Ak berieme patologického klamára za kritérium pravdy, tak je to smutné. V Španielsku som bol s manželkou a dvoma deťmi, ale na lož Vladimíra Mečiara som ani nereagoval. Reagovať na neho je zbytočné.“
A čo hovoríte na to, že ste boli v lete v roku 2001 v Chorvátsku na jachte so šéfom SIS Vladimírom Mitrom a Jozefom Majským?
„V Chorvátsku som bol naposledy za totality a dnes po dlhých rokoch sa chystám na dovolenku do Chorvátska.“
Nový riaditeľ tajnej služby Ladislav Pittner vás odvolal, keď ste boli stíhaný za útok na verejného činiteľa. Mali ste faxovať anonymné trestné oznámenie na ministra vnútra Vladimíra Palka z hotela Danube. Bola to úloha, ktorú ste dostali od SIS?
„Nikdy som žiadne trestné oznámenie na Vladimíra Palka nefaxoval. Telefonicky ma vylákali do hotela ako novinára Národnej obrody. Až neskôr som sa dozvedel, že v tom čase tam bola prítomná aj policajná sledovačka. Ona tam mala inú prácu. Ale niekto, kto ma tam vylákal, musel o tej sledovačke vedieť.“
Ale v kauze svedčili dvaja novinári a označili práve vás. Klamú?
„Jeden tvrdí, že ma tam videl. Poznám ho len podľa mena. A ten druhý novinár, ktorý tvrdí, že so mnou telefonoval… neviem si to vysvetliť. Ja som s ním netelefonoval možno aj niekoľko mesiacov predtým ani potom a ani vtedy, keď došlo k tomu faxovaniu.“
Hoci k 1. septembru zaniká trestnosť tohto skutku, stále môžete žiadať prerokovanie tejto kauzy na súde s tým, že v prípade preukázania viny vám už nemôže byť uložený trest. Urobíte to, aby ste sa očistili, ak ste nevinný?
„Usiloval som sa o to. V tomto prípade to však neplatí, konzultoval som to s právnikmi. Ale vedel by som preukázať, že skutok sa stal, že som ho nespáchal ja a že samotný skutok nie je trestný.“
V anonymnom oznámení sa hovorí, že na ministerstve vnútra sa manipulovalo s databázou odpočúvaných čísel.
„Keby sa kauza vyšetrovala inak, som presvedčený, že by sa preukázalo prinajmenšom to, že nie je možné poslať z jedného systému do druhého nejakú nahrávku. Ako funkcionár SIS som sa o tento problém zaujímal. Dospel som k poznaniu, že k odpočúvaniu nedošlo v SIS, ale inde. Niekto chcel tento fakt zakryť.“
Nehodláte však napriek tomu dať podanie na políciu.
„To už anonym podal z hotela Danube a prokuratúra ho zamietla.“
Ale vy hovoríte, že ste po nástupe do SIS zistili nové veci. Podáte oznámenie ako Peter Tóth?
„Veď prokuratúra to už zamietla. Mám bojovať s veternými mlynmi? Dnes si musím riešiť osobnú existenciu a nemám na to chuť najmä preto, že teraz neprerazím.“
Je známe, že na Slovensku nie je problém kúpiť si odpočúvanie konkurenčnej firmy…
„Také jednoduché to nie je, aby si niekto niekde v SIS alebo na polícii objednal odpočúvanie. Nie som technik, ale viem, že akonáhle by sa urobil audit zadaných cieľov, objavil by sa tam cieľ, ktorý tam nemá čo robiť. Dotyčný, ktorý by to robil, by sa vystavil obrovskému riziku. Na tomto pracovisku SIS bol veľmi prísny režim.“
Ako je potom možné, že osem podozrivých príslušníkov SIS je postavených mimo služby?
„Toto vyšetrovanie nie je korektné. Iba trikrát sa stalo, že orgány činné v trestnom konaní informovali, že vyšetrovanie prerušujú z dôvodu, že skutok sa síce stal, ale nie je možné odhaliť páchateľa. Bolo to pri únose Michala Kováča ml., vražde Roberta Remiáša a pri kauze odpočúvanie. Domnievam sa, že tlačová beseda hlavného vojenského prokurátora bola len preto, aby sa zakrylo, že nemajú dôkazy. Vychádza mi, že akurát potrebujú za každú cenu povedať, že to bolo v SIS. Zaujímalo by ma, či vyšetrovací tím vojenskej prokuratúry skúsil urobiť nahrávku rozhovoru a poslať ju zo systému SIS do systému ministerstva vnútra. Zaujímalo by ma, či pri audite v SIS linka SME vyskočila ako odpočúvaná.“
Prečo by mali vojenskí prokurátori záujem vyšetrovanie účelovo posunúť?
„Postoj prokurátora alebo tímu sa odvíja od postoja generálneho prokurátora. Je to monokratická štruktúra a tým som povedal všetko.“
Aký je teda váš pohľad na kauzu odpočúvanie denníka SME a Pavla Ruska?
„Ak chceme hovoriť o nelegálnom odpočúvaní alebo zneužívaní legálneho odpočúvania, musíme sa vrátiť k zemetraseniu v Policajnom zbore po výmene ministrov vnútra za bývalej vlády. K otrasom došlo aj na základe predaja akcií VSŽ – niekto dobre zarobil na tom, že mal z policajných zdrojov informácie z odpočúvaní. Je to teda o úrade operatívnej techniky v Policajnom zbore. Za neporiadok, ktorý tam vládol, nenesie priamu zodpovednosť Vladimír Palko. Je však otázne, ako sa k tomu zo začiatku staval. To, čo sa stalo v decembri 2002, bolo len vyvrcholením konfliktov v zbore. Niekto si dobre zanalyzoval, že ak chce zdiskreditovať súčasného ministra vnútra, tak najvhodnejšia na to je ANO a Pavol Rusko, ktorý je neskúsený v spravodajských hrách.“
Aký mohol byť motív odpočúvať denník SME?
„Ak by sa odpočúval denník SME, nepochybne by sa výstupy tohto odpočúvania dostali k môjmu útvaru. Žiadne neboli. Aj keď k tomu malo dôjsť ešte pred mojím nástupom do funkcie, ja som si po príchode urobil prehľad aktuálne bežiacich ITP, ale aj tých, ktoré bežali predtým. Garantujem, že v rámci vnútorného spravodajstva takáto požiadavka na zadanie odpočúvania nebola. A neviem si predstaviť iný úsek v SIS, ktorý by takúto požiadavku dal.“
Udržiavate po svojom odvolaní kontakty s ľuďmi z tajnej služby?
„Nie.“
A s Vladimírom Mitrom?
„(Chvíľu ticho) Teraz si musím spomínať, či som s ním vlastne bol odvtedy, ako som bol odvolaný. Ale myslím, že nie.“
Vraj áno.
„Nie, nebol som s ním.“
O rozhovor vás žiadali viaceré médiá. Prečo ste ho nedali im, ale práve SME?
„Dostal som rôzne žiadosti o interview, ale rozhodol som sa pre SME, pretože si myslím, že v denníku SME sa o mne uverejnilo najviac nepresných informácií.“
Autor: PETER JAVŮREKIGOR STUPŇAN
