Do CPPS sa chodia najčastejšie radiť mladí ľudia, manželia s prvými krízami. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Čo je ich úlohou: Poskytujú ľuďom pomoc pri začleňovaní sa do spoločnosti aj do trhu práce. Klienti môžu prísť sami, bez odporúčania obvodného lekára, alebo ich posielajú napríklad odbory sociálnych vecí, úrady práce, ale aj zo súdov pri rozvodoch. Tam, kde majú na to kapacity, robia aj skupinovú terapiu a rozličné tréningy - v Bratislave je to napríklad výcvik konštruktívnej komunikácie, na Vajnorskej ulici už dvadsať rokov pracuje skupina osamelých.

Komu poskytujú pomoc: Sú určené pre dospelých od 18 rokov, ale aj pre rodičov s deťmi. Berú aj tínedžerov od 14 do 18 rokov, pretože s tými pracujú iba krajské psychologicko-pedagogické poradne a tých je na Slovensku iba osem.

S akými problémami sa na ne môžete obrátiť: Môžete ich navštíviť s rodinnými alebo partnerskými problémami, keď potrebujete kariérne poradenstvo či pripraviť sa na konkurz do zamestnania. Môžu ich navštíviť mladí ľudia, ktorí sa chcú osamostatniť a majú problémy s rodičmi alebo s dospievaním. S tým súvisia aj poruchy prijímania potravy napríklad bulímia.

Kedy sú otvorené: V pracovných dňoch, spravidla od 8.00 h ráno do 16.00 h popoludní.

(gal)

Najťažšie pomoc prijímajú tí, čo ju potrebujú„Keby si rodičia povedali: cez prázdniny si idem prebrať svoje výchovné výsledky s odborníkom, gratulovala by som im. Ale to sa stáva zriedka. Ľudí k nám dotlačí zvyčajne až vážny problém,“ hovorí PhDr. JOLANA KUSÁ z Centra poradensko psychologických služieb v Bratislave.

Ktoré vekové kategórie najčastejšie vyhľadávajú vaše služby?

„Najviac prichádzajú ľudia vo veku 25-35 rokov. Mladí manželia, rodiny s prvými krízami, aj tí, ktorí nezvládajú výchovu detí. Prichádzajú aj tínedžeri, a pretože to ešte nie sú hotoví ľudia, zvažujeme aj zapojenie rodiny. O rodine a jej problémoch toho vieme veľa, preto ma niekedy hnevá, že sa k ľuďom dostane tak málo informácií. Málo sa učia pre svoj vlastný život a málo o sebe uvažujú.“

Aké sú najčastejšie problémy tínedžerov?

„Vnútorná neistota, neschopnosť vybudovať vzťahy a udržať ich, problémy s rodičmi a s identifikáciou. Treba si všímať poruchy príjmu potravy - napríklad bulímie - tie signalizujú takmer vždy problém vo vývine osobnosti. A v tomto veku sa to dá veľmi dobre podchytiť. S mladými ľuďmi treba pracovať dlhodobo. Tínedžer pri dospievaní potrebuje dospelého, ktorému na ňom záleží, ktorého je ochotný prijať a uznávať.“

Chodia k vám aj ľudia, ktorí stratili zamestnanie, alebo sa toho obávajú?

„To je naša nová klientela. Niektorí sa prídu pripraviť na konkurz, vyskúšať si psychologické testy. A potom mladí, ktorí majú zmätok v profesionálnej orientácii. Niektorí aspoň vedia, čo nechcú, ale väčšina hovorí: rodičia by chceli… A to vedie k problémom.“

Hanbia sa ľudia prísť do poradne?

„Keďže vidia, že vo vyspelých krajinách má takmer každý svojho psychoterapeuta, už sa to ani u nás nepovažuje za výstrelok. Pribúda tých, čo si jeho služby dožičia - najmä výkonní ľudia mladšieho aj stredného veku. Som presvedčená, že niekedy je 50-minútové posedenie s psychológom je užitočnejšie ako masáž tela.“

Myslíte, že všetci sme rovnako schopní prijať pomoc zvonka?

„Najťažšie zvyčajne prijímajú pomoc tí, ktorí ju najviac potrebujú. Nedokážu sa k svojim problémom priznať, pretože sa ich príliš boja. Mnoho najťažších vecí potláčame do nevedomia a to vedie k depresiám. Každý rodič, ktorý cíti neistotu, keď uvažuje o svojom dieťati, by mal prísť predovšetkým kvôli sebe. Každý problém musíme začať riešiť od seba. Veď rodičovské zručnosti nás nikto neučil. Keď chcete šoférovať, musíte si urobiť vodičák, ale dieťa dostane do ruky každý a vychováva ho hlava - nehlava.“

MONA GÁLIKOVÁ