CVPP popoludní fungujú ako kluby pre deti, ktoré nemajú kde byť. Preventívne ich tak chránia pred pôsobením „ulice“.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Čo je ich úlohou: Ich cieľom je poskytovať špecifickú sociálnu, psychologickú a liečebno-výchovnú starostlivosť deťom ohrozeným sociálno-patologickými javmi (prevencia pred drogami, záškoláctvom, šikanou, atď.). V centrách sa pracuje najmä so skupinou, nie individuálne ako v PPS.
Komu poskytujú pomoc: Klientmi okresných centier sú najmä deti základných škôl (aj keď sú určené pre deti už od troch rokov), do krajských centier chodia stredoškoláci. Spravidla si deti nájdu cestu do centra samy (aj v tomto prípade však musia doložiť súhlas rodiča), alebo ich tam privedú rodičia.
S akými problémami sa na nich možno obrátiť: Ak vaše dieťa nemá poobede s kým tráviť čas, ak je staršie a trávi čas v partii. Ak má odpor ku škole a máte obavy, že by sa mohlo dostať do nejakej partie, prípadne vyskúšať drogy. Ak je dieťa v škole šikanované, alebo je samo aktérom šikany. Ak máte pocit, že jeho výchovu neviete zvládnuť, alebo na ňu nemáte dosť času.
Kedy sú otvorené: V pracovných dňoch od 8.00 do 16.00 hodiny. V dopoludňajších hodinách pracovníci centra pôsobia najmä na školách, poobede fungujú ako kluby pre deti, v lete aj ako denné tábory. Nepretržitú telefonickú službu pre rodiny a deti v kríze má zriadenú len niekoľko z nich.
Odporučenie od lekára: Netreba. (sr)
Deti k nim prichádzajú samy od sebaCentrá výchovnej a psychologickej prevencie pomáhajú deťom, rodičom, ale aj učiteľom. Ponúkajú im odbornú pomoc priamo v teréne a podieľajú sa na výchovnom dohľade nad ohrozenými deťmi. O tom ako, sme sa rozprávali s MARTINOM BENKOVIČOM, riaditeľom centra v Bratislave-Ružinove.
Ako vyzerá práca v centre?
„V dopoludňajších hodinách chodíme na besedy do škôl o rôznych témach, alebo robíme poradenstvo pre rodičov. Popoludní fungujeme asi ako kluby pre deti, ktoré by inde nemali kde byť. Robí sa tu všetko - deti sa učia, hrajú, rozprávame sa. Nejde o žiadnu plánovanú činnosť - deti môžu robiť to, čo im centrum umožňuje. Ak chce hrať na klavíri a je voľný, tak na ňom hrá. Môže si kresliť, modelovať, môže sa s nami len rozprávať. Nie sme však centrom voľného času, ktoré deťom len vypĺňa čas. My im, aj ich rodičom, ponúkame aj odbornú pomoc.“
Chodia k vám deti pravidelne?
„Od detí nevyžadujeme pravidelnosť, pretože väčšinou sú to také, ktoré nie sú schopné niekam chodiť pravidelne. Ale je to sociálny tréning, aby sa to naučili.“
Chodíte aj do škôl. Čo učíte učiteľov?
„Najmä to, aby sa nedali od detí vytáčať, aby ich správanie nebrali osobne. Aby sa naučili zmierňovať napätie v triede a nie ho rozdúchavať. A niekedy zase chodia problémové triedy k nám a my s nimi robíme rôzne sociálne programy.“
Vraj k vám deti chodia spravidla samy, nie na žiadosť rodičov. Je to tak?
„Asi 70 percent detí máme takých. Kamarát im povedal, že mu je tu dobre a že sa tu dá veľa vecí vyriešiť a prišli sem a dotiahli aj rodičov. A zase máme aj rodičov, ktorí k nám chodia a ich deti nie. Potom, keď to decko vidí, že rodič sa mení, príde aj ono. A niekedy chodili aj rodičia, aj deti a potom sme na niečo narazili a rodičia im zakázali prísť. Bolo to pre nich bolestivé.“
