Aspoň tak to predpokladá nová koncepcia starostlivosti o štátny jazyk. Zákon o štátnom jazyku bol prijatý v roku 1995, ale ako hovorí koncepcia: „Bolo by žiaduce podrobnejšie špecifikovať podmienky dohľadu a výkonu kontroly, posilniť kompetencie dozorných orgánov.“ O pokutovaní pri prehreškoch proti slovenčine však nová koncepcia hovorí veľmi neurčito. Obmedzuje sa len na konštatovanie, že otázka sankcionovania fyzických a právnických osôb pri dodržiavaní povinností vyplývajúcich zo zákona o štátnom jazyku je citlivá.
Koncepciu predloží minister kultúry vláde v stredu. Jej prvá verzia bola zverejnená pred pol rokom a vyvolala veľa polemík. V návrhu sa hovorilo o neúnosnom prenikaní cudzích slov ako „módneho mechanického preberania cudzojazyčných termínov“, o potrebe vytvoriť terminologické komisie pri ústredných orgánoch štátnej správy, o potrebe jazykovo korigovať legislatívne úpravy a o zvýšení jazykovej kultúry pri tvorbe zákonov, v školstve, v štátnej správe, armáde a v médiách. Najrozporuplnejšie bolo ustanovenie o uplatňovaní sankcií.
„Zákon o štátnom jazyku je bez represívnej zložky, nemá sankcie pre porušovateľov. Zákon porušujú najmä elektronické médiá, vydavatelia periodickej a neperiodickej tlače, reklamné agentúry, regionálne alebo lokálne rozhlasové stanice. Ministerstvo kultúry teda nemôže udeľovať pokuty ani v prípade úmyselného a opakovaného porušovania zákona. Preto treba opätovne zaradiť § 10 (pokuty) do zákona o štátnom jazyku,“ hovoril pred pol rokom Kňažko.
Peter Zajac to vtedy označil za reštriktívne opatrenie, ktoré vytvára pre slovenčinu zvieraciu kazajku. „Ak sa niečo také uplatní, vytvorí to strach z používania jazyka,“ povedal Peter Zajac.
Návrh koncepcie minister ponúkol na voľnú diskusiu. Jej konečná podoba je zverejnená na internete www.culture.gov.sk.
MIRKA HOROBOVÁ
