Gabriela Zamišková obsadila v Augsburgu v singlkajaku šieste miesto.
FOTO – TASR
Gabriely zo Slovenska.
Dlhovlasá Zamišková z deviatej pozície po semifinále skvele zaútočila. Nakoniec sa ako šiesta zúčastnila na vyhlasovaní najlepších spolu s medailistkami. Dvadsaťdevätročná rodáčka z Liptovského Mikuláša dojatá prijímala gratulácia a rozdávala úsmevy na všetky strany: „Som šťastná, že som šiesta, ale musím povedať, že ani jedna z dvoch jázd mi poriadne nesadla. Pred druhou som si povedala buď – alebo. Urobila som jednu veľkú chybu – ťukla som jedenástu bránku, ale zvyšok som išla výborne. Pred pretekmi by som toto umiestnenie brala všetkými desiatimi. S mojím trénerom Jurajom Ontkom bolo naším cieľom dostať sa do desiatky. Potom sa zvyknú zvyšovať plány na prvú šestku a potom na medailu. Ale šestka je perfektná. Znamená to, že prvýkrát v mojich rokoch som si vybojovala zaradenie do olympijského toptímu. Podmienky by sa mali zlepšiť, takže už myslím na olympiádu v Aténach.“
Nakrátko ostrihaná Gabriela Stacherová bola po semifinále tretia, no z cieľa vynášala loď zdrvená: „Som strašne sklamaná. Ani prvá – semifinálová – jazda nebola z mojej strany nijaký zázrak, no stačilo to na výbornú východiskovú pozíciu – tretie miesto. V semifinále robili všetky baby chyby. Druhú finálovú jazdu som chcela zájsť v pohode, no to, čo som vyrobila, je neuveriteľné. Za treťou bránkou sa pri kameni zlieva voda. Bola som v pravom náklone, vo vode sa otvorila diera, nemala som sa o čo oprieť a jednoducho som do nej prepadla. Bola som v háji, nič sa s tým nedalo robiť, všetko bolo stratené. Ak by som neurobila dole ťuk a protivodku chytila lepšie, možno by som z toho ešte niečo vytĺkla. Kedy som na veľkých pretekoch urobila eskimáka? Hádam nikdy.“
Potom sa hlas 23-ročnej rodáčky zo Zvolena spomalil a stíchol: „Človek asi naozaj musí zažiť pády, aby dokázal precítiť vrchol,“ posledné slová zaliali slzy, ktoré sa skryli v objatí otca-trénera Jána Stachera.
