Bohatstvo fauny lesných porastov, rybníkov a vodných nádrží približuje výstava dermoplastických preparátov pod názvom Život v lesnom a vodnom biotope, ktorú sprístupnili v Ponitrianskom múzeu v Nitre. Expozícia predstavuje asi 80 preparátov typických zástupcov oboch prostredí, ale aj cicavce, ryby, vtáky a iné zvieratá, ktoré možno iba ťažko zazrieť vo voľnej prírode. Mnohé z nich totiž vychádzajú na lov iba v noci, iné, ako napríklad ryby a obojživelníky, sú ľudskému zraku skryté vhlbinách jazier a priehrad. Výklad lektorov a sprievodné texty upozorňujú na zmeny vo faune regiónu ovplyvnené človekom i samotnou prírodou. Niekedy sa stane, že chovateľovi cudzokrajných zvierat niektoré utečie alebo zahynie. Tak sa dostal do múzea medvedík čistotný, pochádzajúci zo Severnej Ameriky. Z amerického kontinentu pochádza aj ondatra pižmová, ktorá sa už v regióne dobre adaptovala. K vzácnym prírastom fauny regiónu patria aj plachý bocian čierny hniezdiaci v korunách stromov v Jedľových Kostoľanoch, rodinky vydier, ktoré prišli zo severného Slovenska a svoj nový domov našli v rybníkoch v Telinciach a Cabaji. Veľká vodná plocha priehrady v Kráľovej nad Váhom či rybníky v Golianove a vo Veľkom Záluží prilákali kŕdle veľkých prímorských čajok a podobne.
Výstava potrvá do konca septembra.
BRATISLAVA
Architektúru cez objektív predstavuje 17 mladých autorov v bratislavskej galérii Spolku architektov Slovenska. Na 44 farebných záberoch dokumentujú svoje postrehy z ciest po svete. Sú to konštrukcie, strechy, fasády, budovy, mosty z Paríža, Florencie, Prahy, Švajčiarska, Nemecka. Detailné štruktúry a časti moderných objektov kontrastujú s pohľadom na New York z vtáčej perspektívy či ľudovou architektúrou v Rumunsku a na Orave. Peter Žiak sa prezentuje impresiami sklenených stien, Pavol Škorvánek si vybral ako objekt novú budovu Národnej banky Slovenska. Nechýba Blumentál a iné bratislavské kostoly.
Výstava potrvá do 9. augusta.
V banskobystrickej Štátnej galérii otvorili dvojvýstavu fotografov z poľského Lublinu. Pod názvom Fotografie 1995 - 2003 vystavuje Irena Nawrotová, fotografie jej kolegu Jana Gryku majú názov História omrviniek… Irena Nawrotová sa zameriava takmer výhradne na tému tela a telesnosti. Fotografické sekvencie ľudského tela koloruje a radí do sérií, ktoré prezentuje ako fotoinštalácie. Jej tvorba odráža osobitne telo ako nositeľa emocionality i sociálnej existenciality. „Telo je pre autorku rozhraním medzi duchovným a materiálnym. Špecifikom jej tvorby je nejednoznačnosť uchopenia a zobrazenia telesného, čím prispieva k nosnej tendencii fotografie na prelome 20. a 21. storočia,“ uviedla kurátorka výstavy Alena Vrbanová. Jedným z charakteristických výrazových prostriedkov I. Nawrotovej je návrat ku kolorovaniu čiernobielej fotografie. Fotograf Jan Gryka sa orientuje na akcie, inštalácie a site-specific umenie. Svoje diela poníma ako výstupy zo širšie koncipovaných dlhodobých akčných projektov. Jeho špecifickou témou je nová aktualizácia historickej kontinuity miesta s jedinečnosťou aktualizovaného ponímania génia loci. Do svojich akcií autor zapája širší okruh ľudí vrátane náhodných divákov. „Estetika jeho diel spočíva v sviežosti spojenia umenia a každodenného života,“ povedala na vernisáži Vrbanová. Obe výstavy potrvajú v Štátnej galérii do 14. septembra. (tasr, sita)
