FOTO SME – PAVOL FUNTÁL, MAREK MICHALÍK, JÁN ÁBEL, VLADO JÁNSKÝ, ARCHÍV
„Bez psíka by ma dovolenka ani nebavila. Iba jediný raz, v roku 1990, keď sme s manželkou leteli do Ameriky, sme ho zverili kamarátke. Naša írska teriérka Sarah sa veľmi rada vozí v aute. Samozrejme, my sa usilujeme jej cestu čo najviac spríjemniť – musí sa napiť a prebehnúť. Máme ju tri a pol roka a je následníčkou predchádzajúcej teriérky Gaje, ktorú sme mali desať rokov. Teriéry sa mi totiž páčili odjakživa. Pred mnohými rokmi som čítal knihu od Jacka Londona Michael a Jerry z ostrovov. Je o írskych teriéroch a dokonca aj sám Jack London mal doma takéhoto psa. Takže mať ho, bol môj detský sen, ktorý som si na staré kolená splnil. A nesklamal som sa. Je to mimoriadne zaujímavé plemeno, nie také prudké a hašterivé ako povedzme foxteriér. Hodí sa do paneláku, lebo nešteká, neruší susedov. Má vyslovene radostnú povahu. Sarah je veľmi milé, kamarátske zviera. Je stredného vzrastu, rada behá, a to je dôležité, lebo s nami vydrží aj dlhšie túry. Obdivujem ju a podobať sa na ňu mi vôbec nerobí problém. Obaja máme fúzy, akurát moje sú už sivé.“
