ne. Ceny nových aj starých bytov vyleteli do závratných výšok, a tak mnohí začali hľadať schodnejšie riešenie. Možno práve pri snívaní, keď sa zvyčajne oči dvíhajú k oblohe, tým šťastnejším padol zrak na nevyužité podkrovné priestory. Ak je konštrukčná sústava krovu vhodná a krov aj strop pod ním sú v dobrom technickom stave, takéto bývanie je jednou z finančne najvýhodnejších alternatív. V ideálnom prípade stačí len z posledného podlažia napojiť domové rozvody a kanalizáciu, zatepliť strešný plášť, priestor presvetliť strešnými oknami a idylka s výhľadom na hviezdy je hotová. Samozrejme všetko sa začína podrobnou diagnostikou jestvujúcich konštrukcií, a hlavne podrobným naplánovaním.
Finančne o niečo náročnejším variantom je strešná nadstavba. Mnoho plochých striech na bytových aj rodinných domoch sa zakrátko zmenilo na podlahu nového bytu novopostaveného podkrovia.
Pre zastrešovanie v našom zemepisnom pásme sú historicky typické šikmé strechy práve v súvislosti s klimatickými podmienkami. Šikmá strecha s menším sklonom udrží na svojom plášti snehovú pokrývku až do jej roztopenia - sneh je tak v zime vedome využitý ako ďalšia vrstva tepelnej izolácie. Strešná nosná konštrukcia sa pri takomto zámere musí zodpovedne nadimenzovať aj na túto záťaž. Iným prístupom sú tzv. strmé strechy, na ktorých sa sneh ani neudrží. Podkrovné priestory domov so strmo tvarovanými strechami sú v pomere k ostatnej ploche pomerne rozsiahle a neraz tvoria aj viac podlaží.
Dôležitá pri dobre fungujúcej streche je nielen nosná konštrukcia a zateplenie, ale aj výber a správne položenie vhodnej strešnej krytiny. S trochou fantázie by sme ju mohli prirovnať k ľudskej koži - chráni vnútornú konštrukciu pred poveternostnými vplyvmi, musí „dýchať“, ale vlhkosť sa nesmie dostať dovnútra. Spoluvytvára celkový dojem a môže estetický dojem z architektúry umocniť, alebo nevhodným výberom poprieť až zničiť. Vhodná a kvalitná strešná krytina bude chrániť vaše obydlie po dlhý čas, preto by ste mali jej výberu venovať aj zodpovedajúcu pozornosť:
TYPY STREŠNÝCH KRYTÍN
Pri rekonštrukcii strechy hlavne v centrách miest v tzv. pamiatkovo chránených zónach nebude výber strešnej krytiny závisieť len od vášho vkusu. Stavebný úrad v súlade s regulatívami vypracovanými pamiatkovými úradmi vám nariadi použitie typu a farby strešnej krytiny. Najrozšírenejšia je pálená škridla, hlavne rovinná, typu bobrovka, ktorá sa v minulosti väčšinou používala a pokrýva väčšinu historických striech. Veľkou výhodou bobrovky sú malé rozmery, vďaka ktorým sa hodí predovšetkým na pokrývanie zložitých tvarov striech. Ďalšími možnosťami sú tvarované - tzv. alpská, moravská a rímska škridla.
Zvoliť vhodný typ, ktorý sa hodí k tvaru strechy a regionálnemu tvarosloviu, vám určite pomôže šikovný architekt. Na výrobu škridiel sa používa mastná tehliarska hlina, ktorá je spolu s dodržaním presných technologických postupov pri vypaľovaní zárukou trvanlivosti hotového výrobku. Dôležité je dbať už pri výbere na to, aby škridly rovnakého druhu mali jednotný tvar bez plošných deformácií, trhlín po okrajoch a aby sa „nedrobili“. Rovinnosť zabezpečí presné dosadnutie výrobku na latovanie, a tak sa dosiahne optimálna tesnosť krytiny. Dávno už neplatí, že pálená škridla musí byť len tehlovočervená. Rozmanitosť povrchových úprav aj farebnosti uspokojí aj toho najnáročnejšieho spotrebiteľa. Novinkou sú farebné úpravy produktov napríklad firmy Tondach. Farebná povrchová úprava - engoba ANTIK sa nanáša po vysušení a pred vypálením, čo zabezpečí pevné spojenie podkladu s povrchom. Takáto vypálená farebná úprava je farebne stála a nemení sa pôsobením UV žiarenia. Lesklý vzhľad zasa prepožičia povrchu špeciálna glazúra. Obidva druhy povrchových úprav zušľachťujú hotový produkt a zlepšujú jeho odolnosť. Samozrejmosťou pri kvalitnej krytine je odolnosť voči kyslým dažďom a zásaditým látkam, nízka nasiakavosť a mrazuvzdornosť.
Cenovo výhodnejšia je betónová krytina, tiež nazývaná cementová, ktorá sa vyrába z prírodných surovín. Základom je portlandský cement, kremičitý piesok, farebné pigmenty a voda, niekedy aj ďalšia prísada - kamenivo z tvrdej žuly. Na trhu existuje v niekoľkých farebných vyhotoveniach a aj vo veľmi podobnej farebnosti ako má pálená škridla.
K cene krytiny pri pálenom i betónovom variante treba však ešte pripočítať aj cenu dopravy a taktiež nezanedbateľnú sumu tvorí cena pokládky. Jednotlivé typy škridiel sa líšia nielen 2v spotrebe kusov na 1 m, ale aj v prácnosti pri pokládke (napríklad bobrovka sa dá klásť v dvojrade, alebo tzv. korunovým kladením). To, koľko zaplatíte, v konečnom dôsledku závisí aj od strešných doplnkov a hlavne od členenia strechy. Tu musíte platiť okrem samotných škridiel aj špeciálne tvarovky, ktorými sa pokrývajú úžľabia a takisto tzv. hrebenáče, ktorými sa osádza hrebeň strechy. Samozrejme, dá sa to vyriešiť aj použitím plechu alebo plastovými úžľabiami, ale takéto riešenie sa prejaví na celkovom vzhľade. Okrem toho nesmiete zabudnúť ani na rôzne potrebné doplnky ako sú držiaky antén, odvetrávacie otvory pre stúpačky kanalizácie a mnoho iných vecí.
ŽIVOTNOSŤ 100 ROKOV
Podľa údajov výrobcov je betónová strešná krytina určená pre šikmé strechy so sklonom od 17° pri drážkových variantoch, u hladkého typu bobrovka od 25° do 90°. Záruka na akosť výrobku je pri betónových krytinách cca 30 rokov, životnosť sa zvykne udávať až storočná.
Skladaná krytina z asfaltových šindľov si udržuje popularitu hlavne vďaka menšej finančnej náročnosti aj keď toto kritérium je z dlhodobejšieho hľadiska naozaj relatívne- tento materiál naozaj nepatrí medzi tie „ktoré sa dedia“. Jednotlivé šablóny sa vyrábajú zo živičných materiálov a majú, na rozdiel od vyššie spomínaných typov krytín, minimálnu teplotnú zotrvačnosť. S úspechom sa používajú napríklad v extrémnych klimatických polohách hlavne vo vysokohorských podmienkach. Ďalšou výhodou je, že sa môžu použiť aj na strechy s minimálnym sklonom a na atypicky tvarované strešné plášte. Vďaka svojej pružnosti sa dokonale prispôsobia akýmkoľvek vežičkám, vikierom, lomeniciam a iným „strešným vylomeninám“. Takže nech už sú to kanadské, bonnské alebo iné šindle, základ majú rovnaký.
Vláknitocementová krytina je zložená z plošných vlnitých, prípadne rovinných šablón ktoré sa spájajú presahom. Nie, nie sú to tie staré, zdraviu škodlivé, v minulosti vďaka výhodnej cene hromadne rozšírené, azbestové krytiny. Princíp je síce veľmi podobný, ale po škodlivom azbeste už v nich nie je ani stopy a na ich výrobu sa používajú najmodernejšie technológie a materiály.
Obľúbené, aj keď po estetickej stránke niekedy značne problematické, sú krytiny z plechu. Môžu byť vyskladané z rovinných plechových pásov spojených klampiarskym spojom, alebo profilovaných šablón uložených na presah. Hladký plech sa používa hlavne v oblastiach s častou a výdatnou snehovou pokrývkou pre šikmé a strmé strechy - sneh sa z nich už po napadaní malej vrstvy zošmykne, pretože sú hladké, a tak nehrozí zatečenie. Najlacnejším materiálom je pozinkovaný plech, jeho nevýhoda ale spočíva v potrebe pravidelnej údržby - treba ho pravidelne natierať. Kvalitnejší, ale aj drahší je plech zo zliatiny titanu a zinku ktorý nevyžaduje žiadnu dodatočnú údržbu. Lahôdkou je medený plech, ktorý však patrí k najdrahším strešným krytinám. Používa sa na zastrešenie historicky cenných pamiatkových objektov a po čase sa pokryje krásnou zelenou medenkou - zoxidovanou vrstvou, ktorá takejto streche prepožičia nezameniteľný výzor. Aj vzhľadovo sa snažia výrobcovia prispôsobiť tento systém čo najviac klasickému vzhľadu škridlových striech - lisujú plech do podobného drážkovaného vzhľadu a povrchovo upravujú zinkom. Úprava sa zakončí dodatočnou vrstvou plastu v rôznych farebných odtieňoch. Životnosť takýchto krytín sa udáva približne na sedemdesiat a viac rokov. Známe sú firmy Onduline, Robs, Lindab atď.
Na trhu ojedinelým, nevšedným riešením je použitie systému Thermodach. Je určený pre použitie všade tam, kde sa už vopred počíta s využitím podkrovia. Polystyrénové dosky sa upevnia na vonkajšie latovanie a do vonkajších drážok sa potom vkladá skladaná krytina z betónu alebo pálenej hliny. Žiadne iné zatepľovanie už potom nie je potrebné. Tento systém určite ocenia všetci milovníci podkrovnej romantiky, ktorí si prajú zachovať viditeľné trámy v interiéri.
RENESANCIA DREVENÉHO ŠINDĽA
Pri rekonštrukciách pamiatok ľudovej architektúry, pri zastrešovaní nových objektov na vidieku a v krajinných a chatových oblastiach sa dočkal svojej renesancie štiepaný drevený šindeľ a dosková krytina. Tradičným materiálom našich predkov, hlavne v horských oblastiach s dostatkom dreva, je štiepaný šindeľ. Tento trvanlivý a výsostne ekologický materiál nepotrebuje žiadnu dodatočnú impregnáciu a po čase získa pekný svetlosivý vzhľad. Pokrývajú sa ním strechy, aj kolmé steny od 18° do 90° stupňov. Štiepajú sa z dubového, smrekového a smrekovcového (červený smrek) dreva. Niektorí výrobcovia ponúkajú aj lacnejšie rezané šindle, ktoré však v porovnaní so štiepanými majú oveľa nižšiu životnosť (drevené vlákna sú v porovnaní s klasickou výrobou štiepaním narušené, a tak majú vyššiu nasiakavosť). Dubové majú životnosť cca 90, z červeného smreka cca 70 a smreka 40 rokov.
Na južnom Slovensku hlavne v povodí Dunaja ľudová architektúra často využívala zastrešenie z rákosia a zväzkov slamy. Každý si určite spomenie na malebné rybárske domčeky, alebo aspoň na romantickú rybársku reštauráciu s takouto strechou. Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, kvalitne prevedená s domyslenými detailmi vydrží aj dve generácie. Je výborným termoizolantom, takže v lete je pod ňou príjemne chladno a v tuhej zime zasa teplo. Pohromou s takmer istým nedobrým koncom pre takúto strechu sa môže stať oheň.
Ďalším tradičným materiálom na pokrývanie striech je už dlhé stáročia štiepaná bridlica. Dodnes pokrýva strechy v oblastiach, kde sa nachádzajú jej náleziská. Je to trvácny, elegantný a kvalitný materiál. Cena za takúto strechu je pomerne vysoká, ale v pomere k vynikajúcim vlastnostiam tohto prírodného materiálu a jeho trvácnosti, je určite vhodnou investíciou.
Nech sa už rozhodnete pre akýkoľvek materiál, mali by ste svoj výber konzultovať s odborníkmi - so stavebným úradom, ktorý vám objasní všetky regulatívy a upozorní na možné obmedzenia, ako aj s architektom, ktorý sa orientuje nielen v novodobých stavebných materiáloch a ich technických a fyzikálnych parametroch, ale vie odhadnúť aj konečný vzhľad domu a vybrať optimálne riešenie.
(nea)
