Každý pes, bez ohľadu na druh a veľkosť, nezaprie svoj pôvod a vlastnosti. Je priamy potomok vlkov, čo výrazne ovplyvňuje jeho povahové vlastnosti. Život v svorke, vzájomná komunikácia a ochrana členov svorky, lov zvierat ako potravy, sa aj dnes prejavujú v správaní i tých najmenších plemien psov. Nepatrný pohyb myši alebo mačky v záhrade zmobilizuje psa na lov a stane sa pohromou pre kvetinový záhon.
Prvé zdomácnené psy - vlky sú známe už z doby pred 12 000 rokmi. Sprevádzali človeka pri táborení, konzumovali zvyšky potravy, mladé vĺčatá robili spoločnosť dospelým a radosť deťom. Zásahom ľudí sa u psov niektoré vlastnosti rozvíjali ďalej a niektoré sa potlačili. Vďaka tomu sa prispôsobil rôznym potrebám človeka a prírodným podmienkam. Cieľavedomým pôsobením človeka sa vyšľachtilo asi 400 uznávaných plemien psov. Proces šľachtenia stále pokračuje aj vplyvom meniacich sa potrieb a nárokov na vzhľad i vlastnosti psov, a v neposlednom rade podlieha i móde. Spomeňme si, napríklad, aký počet dalmatíncov sa pred časom objavil v našich uliciach.
Domestikáciou si vlky zvykli na ľudskú svorku, ktorá im poskytovala určité zázemie. Začali ju chrániť pred nebezpečenstvom, upozorňovať na nepriateľa a stali sa spoľahlivými spoločníkmi pri love. Orientáciou pôvodných psov na určité činnosti sa človek naučil využívať ich na stráženie, na lov alebo ako spoločníkov. Výberovým chovom, zameraným na špecifické vlastnosti sa postupne vyšľachtili dnešné plemená.
I v súčasnosti, či už v meste alebo na vidieku, platí, že ,,do každého dvora patrí pes“, ktorý ohlási očakávanú alebo neohlásenú návštevu. Kým na vidieku stráži dom často neidentifikovateľné plemeno psa, v meste je pes pýchou majiteľa. Za vkusnými ohradami pozemkov upúta na pohľad jedinec ušľachtilého plemena a pôvodu. Je veľmi ťažké vybrať si zo širokej škály druhov, veľkostí a farieb týchto zdomácnených zvierat. Dôležitým faktorom pri rozhodovaní je účel psa, t. j. či bude jeho hlavnou úlohou stráženie alebo bude plniť úlohu spoločníka. Pes vo všeobecnosti je tvor spoločenský a každé plemeno má aj charakteristické povahové vlastnosti. Niektoré sú pokojnejšie, pohodlnejšie, iné zasa popudlivé a viac aktívne. Určité skupiny sa javia ako agresívne strážne psy, z iných sa vypestovali domáci ,,gaučoví„ maznáčikovia. Niektoré sa dajú cvičiť ľahšie ako ostatné. Nemecký ovčiak je príkladom vysoko agresívneho a ľahko cvičiteľného jedinca, baset má zasa nízku agresivitu, aktivitu a cvičiteľnosť. Niektoré psy sú rodení bojovníci a pri takýchto plemenách musíme mať na zreteli, že tieto ich vlastnosti sa dajú ťažko potlačiť (napr. staffordshirský bulteriér).
Každý pes je tvor, ktorý vie prejaviť svoje city. Vie byť veselý i smutný, šťastný i utrápený, ale i žiarlivý a zlostný. Povahové vlastnosti sú podmienené genetickým a hormonálnym vývojom a do veľkej miery ich ovplyvňuje prostredie, v ktorom pes vyrastá a žije. Rozdielne je správanie psa - samca a suky. Pes je väčší, silnejší, svalnatejší a aktívnejší. Charakteristickým znakom samca je to, že na svojom teritóriu zanecháva viac pachových stôp. Fenka je menšia, spoločenskejšia, rodinnejšie založená, ľahšie sa naučí poslušnosti a dá sa lepšie cvičiť. Nepríjemné je iba obdobie hárania, keď treba odháňať útoky cudzích psov. Mnohé povahové črty potlačí alebo zvýši kastrácia samca či sterilizácia suky. Kastráciou sa môže zredukovať agresívne správanie samca, u sučky dosiahneme sterilizáciou zvýšenie ostražitosti a agresivity.
Dva, alebo viac psov v rodine už predstavujú svorku. Na to, aby žili v symbióze, musí jeden z nich získať dominantné postavenie. Môže to byť pes, ktorý prišiel do rodiny ako prvý a má vytvorené svoje teritórium. Prirodzená je dominancia samcov, ktoré sú väčšie a silnejšie ako suky. Veľkosť však nemusí byť najdôležitejším faktorom, ktorý rozhoduje o tom, kto bude vo svorke dominantný. Výrazné jedince u rotvajlerov alebo dobermanov patria síce svojou veľkosťou k dominantným plemenám, mnohé menšie plemená však môžu byť dominantnejšie. Patria k nim napríklad jazvečíky a najmä teriéry.
Pri výbere psa je rozhodujúcim faktorom životný štýl a záľuby rodiny v súčasnosti s ohľadom na budúcnosť a priemerný vek psa. Dá sa predpokladať, že priemerný vek psa, pokiaľ neutrpí úraz alebo nebude trpieť chorobou, je 14 rokov. Pomôže i dobrá rada skúseného kynológa a zverolekára. Na začiatku treba venovať oveľa viac času intenzívnemu tréningu psa ako aj následnému precvičovaniu základných povelov.
Dôležitým poslaním psa v súčasnosti je stráženie. Na tento účel je najlepšie vybrať si z plemien pracovných psov, vyznačujúcich sa odolnosťou voči poveternostným vplyvom a menšou náročnosťou na opateru. Do tejto skupiny patria napríklad nemecký ovčiak, staroanglický ovčiak, pyrenejský horský pes, slovenský čuvač a mnoho ďalších.
Na oplotenom pozemku môže byť pes voľne pustený za predpokladu, že v plote nie sú diery a je dostatočne vysoký, pretože nízky plot by pes hravo preskočil. Psy rady hrabú, a preto treba dať pozor, aby sa pes nepodhrabal pod plot. Vonku by hrozilo nebezpečenstvo nielen jemu, ale i chodcom. Nikdy nedovoľte, aby sa pes voľne potuloval bez dozoru po ulici.
Voľne pustený pes v záhrade je spoľahlivým strážcom svojho teritória pred neželanými návštevníkmi. Od jeho povahy a výcviku závisí, či bude ležať na vyhradenom mieste, alebo bude pozdĺž plota sprevádzať každého okoloidúceho. V tom prípade mu musíme pri oplotení ponechať voľnú komunikáciu na pohyb a zrieknuť sa výsadby.
Šteniatko môžeme od malička zvykať na chov vonku v koterci. Neznamená to však, že takto chovaný pes nemusí mať výbeh. Naopak, pravidelné prechádzky a pohyb vo voľnej prírode sú nevyhnutné. Najmenší vhodný rozmer koterca je 2 x 3 m. Oplotený môže byť pletivom alebo dielcami z oceľových profilov, ktoré nátermi chránime proti hrdzi. Ako podlahová vrstva koterca sa z hľadiska údržby osvedčila betónová zámková dlažba, ukončená vpusťou a odtokom ústiacim do kanalizácie. Nesmieme zabudnúť na umiestnenie prípojky vody v blízkosti miesta vyhradeného psovi. Voda je potrebná na pravidelné čistenie dlažby, udržiavanie hygieny a uhasenie smädu. V koterci preto nesmie chýbať miska na čistú vodu.
Psie búdy, zhotovené najčastejšie z dreva, majú byť dostatočne veľké, aby chránili psa pred nepriazňou počasia. Vyvýšená drevená podlaha vytvára optimálne podmienky pre oddych psa v chladných dňoch a v zimnom období. Na ukončenie psieho príbytku zhora zvolíme sedlovú alebo pultovú strechu, ktorú pokryjeme niektorou z dostupných ľahkých strešných krytín (napr. asfaltovými šindľami ). Pri zhotovovaní búdy pre sučku sa často zabúda na čas, keď bude čakať šteniatka, Ak bude rodiť vnútri, treba jej niekedy pomáhať, a preto konštrukciu strechy navrhneme tak, aby sa dala otvoriť.
Psí príbytok situujeme v mieste, z ktorého má pes najlepší výhľad na okolie a na hlavné komunikačné trasy - bránka na pozemok, prístupový chodník k domu a pod. Je lepšie chovať v koterci dvoch alebo viacerých psov spolu. Nie sú osamotené a unudené.
V horúcich letných dňoch, resp. v tropických dňoch, prospieva psovi chládok, pretože mu hrozí úpal zo slnka. Koterec zatienime buď prístreškom alebo zeleňou vysadenou v jeho okolí tak, aby vytvárala tieň a chránila pred slnkom.
Pri pravidelnej starostlivosti a prechádzkach si pes neznečisťuje svoje obydlie výkalmi. Ak nie je možný pravidelný režim, vycvičte psa vykonávať potrebu na stabilnom mieste pozemku. Vyhraďte mu napríklad priestor vysypaný pieskom alebo voľnú časť pôdy v menej exponovanej časti záhrady. Ani tu však netreba zabúdať na udržiavanie čistoty.
Pes je tvor veľmi zvedavý. Nenechávajte v jeho dosahu nekryté nádoby s odpadkami, pretože s radosťou skontroluje ich obsah. Takisto odstráňte predmety, na ktorých by sa mohol poraniť (rôzne záhradkárske náradie). Nebezpečenstvom sú voľne uložené chemikálie, hnojivá a postreky. Skladujte ich v uzavretých nádobách, skriniach alebo miestnostiach. Pre psy sú niektoré rastliny jedovaté, a preto nesmiete pripustiť, aby ich obžierali. Psy by nemali jesť huby, bobule imela, cibule narcisov. Nebezpečné sú okrem iných aj často pestované oleandre, konvalinky, plamienok. Nenechajte psa voľne pusteného behať okolo ohňa, keď grilujete, najmä ak pripravujete mäso, ktoré určite zapôsobí na jeho čuchové orgány. Ozdobné kvetináče a nádoby s kvetmi zabezpečte proti prevrhnutiu a zhodeniu. Neopatrným pohybom pes poškodí nielen nádoby a zničí kvety, ale môže si aj sám ublížiť.
Text: Ing. arch. Jana Skopálová
Foto: autorka a archív
