„Čo sa dá robiť, som strieborná“, naznačuje Martina Moravcová (vpravo) po krauliarskej dvojstovke. Vyhrala Bieloruska Popčanková (uprostred), bronzová bola Číňanka Ju Jang.
FOTO - TASR
dve: striebro na 200 m voľný spôsob a bronz zo 100 m motýlik. Finále si však v najnabitejšej konkurencii v histórii vyplávala aj na 100 m voľný spôsob, kde skončila šiesta a v šprinte na 50 m voľný spôsob.
Uspokojilo vás účinkovanie v Barcelone?
„Áno, aj keď ja som dosť ambiciózna. Kladiem si vysoké ciele, mám vysoké nároky. Mohla som plávať rýchlejšie, ale umiestnenia ma tešia. Veď sú to majstrovstvá sveta a oveľa väčší favoriti skončili na lopatkách. Ja si veziem dve medaily. Forma bola dobrá, stabilná, niekde šťastie chýbalo, niekde som ho mala.“
Prípravu ste smerovali najmä na stovky, no najcennejšiu medailu máte z dvojstovky, v ktorej ste si veľmi neverili. Čím si to vysvetľujete?
„Tak to občas býva.“
Vrátane dvoch strieborných a jednej bronzovej z majstrovstiev sveta v Perthe pred piatimi rokmi máte z tohto podujatia už päť medailí (tri striebra a dva bronzy). Vymenili by ste všetky za jednu zlatú?
„Nie. Možno je veľa takých, čo má jedno zlato a nikto o nich nevie. Mňa si každý zapamätá ako striebornú kráľovnú alebo takú, ktorá tam neustále je. Pre mňa je táto zbierka oveľa lepšie resumé ako jedna zlatá a potom nič. To by som nechcela.“
Zmenili by ste dnes niečo v príprave?
„Nie, príprava mi vyšla. Darilo sa mi rýchlostne aj vytrvalostne, čo potvrdila aj strieborná dvojstovka. Chybičky tam boli, na sto motýľ veľa chcenia, na sto kraul mi chýbala ľahkosť v prvej päťdesiatke, ale to neboli výsledky prípravy.“
Čo vás viac mrzí? Šieste miesto z krauliarskej stovky alebo tretie z motýľkarskej, kde ste mali jedinečnú šancu vyhrať?
„Bronz z motýľa škrie viac. Mala som tam na lepší výsledok. Každá medaila sa počíta, ale vnútri cítim, že som mohla skončiť vyššie.“
Vaša mama hovorila, že ste mali plávať radšej 50 m motýlik ako 100 m voľný spôsob. Súhlasíte?
„Určite by som tam skončila lepšie. Najhoršie štvrtá, ale to nie je olympijská disciplína a ja som si chcela vyskúšať stovku pred olympiádou v Aténach.“
A čo vám preteky naznačili. Nevystrašili vás?
„To nie, ale už časy spred MS naznačovali, že vyrástla nová generácia mladých šprintérok. O desať rokov mladších dievčat, ktoré sú schopné plávať veľmi rýchlo. Občas sa im tam zamotáme my staršie.“
Necítite sa už stará či opotrebovaná na plávanie?
„Vôbec nie. Naopak. Ja už mám stabilnú výkonnosť bez väčších výkyvov. To pre tie mladé neplatí.“
Bývate po každom ďalšom šampionáte unavenejšia, alebo si telo už zvyklo?
„Zvyklo, len šampionáty sú dlhšie, ako bývali. Súťažím každý deň bez jediného voľna. Nemám kedy vypnúť a je ťažké byť psychicky nabudená na každý štart. Bez napätia a chuti sa dnes plávať nedá.“
Mnohí plavci sa pred štartom do vody motivovali hudbou vo walkmanoch alebo si len pospevovali nejaký hit. Máte aj vy takú skladbu?
„Mám rada americkú speváčku Norah Jones, ale prehrávač som si do Barcelony nebrala. Už som z toho vyrástla. Radšej medzi štartmi relaxujem čítaním. Mama mi doniesla z domu nejaké časopisy.“
Knižky nie?
„Tentoraz nie, ale počas záverečnej prípravy v Slovinsku som lúskala Mary Higgins-Clarkovú. Samozrejme, už v angličtine. A v chorvátskej televízii bežali jej detektívky ako televízny seriál s anglickými titulkami. Tak som si ich vychutnala.“
Po dlhom čase je to jediný šampionát, kde ste si nezlepšili žiadny osobný rekord. Vždy ste hovorili, že vás motivuje práve to, že sa zlepšujete. Ste schopná ešte stlačiť našponované osobné maximá?
„Budem musieť. Konkurencia zrýchľuje. Časy, ktorými plavkyne pred piatimi rokmi vyhrávali, dnes nestačia ani na finále. Svojimi rekordmi som však už udrela na vlastnú strechu. Musí mi všetko ideálne sadnúť, aby som ešte dokázala zrýchliť.“
Čo si v mysli vybavíte, keď budete spomínať na Barcelonu?
„Okrem medailí na útulné prostredie. Španieli vedia pripraviť vrcholné podujatie.“
Na čo sa po návrate domov najviac tešíte?
„Na svojho psa. Už som ho dlho nevidela. A na mesiac oddychu v Piešťanoch. Príde za mnou aj manžel Martin, ale kam sa vyberieme, ešte neviem. Možno len zostaneme doma a budeme si užívať voľno.“
