Inou otázkou je reklama určená deťom. Jedinou európskou krajinou, kde je takáto reklama úplne zakázaná, je Grécko. U nás zákon zakazuje zneužívať dôveru maloletých, zobrazovať ich v nebezpečných situáciách a podnecovať na správanie, ktoré ohrozuje ich zdravý vývin. Reklama nesmie obsahovať priamu výzvu, aby deti nabádali rodičov na kúpu nejakého produktu.

V prieskume, ktorý nedávno robila Elena Hradiská, 82 percent matiek priznalo, že ich deti nútia kupovať veci, ktoré videli v televízii – najčastejšie nápoje, sladkosti a hračky.

„Menšie deti berú reklamu ako pravdivý obraz reality, majú ju rady, lebo im pripomína rozprávku. Je tam krátky príbeh a postavy, ktoré riešia nejaký problém,“ hovorí Hradiská.

Najlepším spôsobom, ako ochrániť deti pred reklamou, je pozerať ju s nimi, naučiť ich rozoznávať rozdiel medzi chcieť a potrebovať a doviesť ich k tomu, prečo produkt chcú. V zahraničných školách sa vyučuje predmet mediálna výchova, ktorá učí deti kritickému pohľadu na realitu zobrazovanú v médiách a v reklame.

„Nedávno sme robili prieskum. Púšťali sme deťom reklamy, medzi inými aj reklamu na Fidorku (v ktorej dievčatko bábikou buchne o predné sklo auta, akoby zabije šoféra a spolujazdkyňu, aby jej potom mohlo zobrať Fidorku).

V prvom momente boli deti nadšené, skvelá reklama, keď sme ju začali analyzovať, hlavne dievčatká začali správanie hrdinky odsudzovať. Deti postrehnú v reklame veľa prvkov. Napríklad pri reklame na Hašlerky (parašutista sa bojí vyskočiť z lietadla, dá si Hašlerku a vyskočí aj bez padáka) sa čudovali, ako mohol skákať nad mestom, keď to je zakázané, a ako mohlo také staré lietadlo ešte vzlietnuť. Sú neuveriteľne vnímavé, majú zmysel pre humor, ale chcú, aby bol príbeh fair play.“

(haj)