Vstupná brána do ústavu, kde sa cudzinci pripravujú na štúdium na našich vysokých školách. FOTO SME – SOŇA REBROVÁ
Zahraniční študenti, ktorí sa rozhodli pre štúdium u nás, sa musia v prvom rade naučiť po slovensky. Drvivá väčšina odborov na našich vysokých školách sa totiž nevyučuje inak ako v slovenčine.
V tomto smere im odbornú a jazykovú prípravu ponúka Ústav jazykovej a odbornej prípravy zahraničných študentov Univerzity Komenského v Bratislave. Zahraniční študenti sem prichádzajú na jeden rok, v ústave bývajú, študujú, učia sa slovenčinu a pripravujú sa na prijímačky na vysokú školu.
Asi dve tretiny tvoria samoplatcovia a asi tretina sú štipendisti z rozvojových krajín, ktorým slovenská vláda hradí štúdium. Prečo? „Cieľom rozvojovej pomoci Slovenska je vychovať pre tieto krajiny elitu – vysokoškolsky vzdelaných ľudí,“ vysvetľuje Alena Mikolajová, marketingová mamažérka ústavu. Pretože stredoškolský systém je vo väčšine týchto krajín na nižšej úrovni ako u nás, musia sa študenti učiť aj odborné predmety. Inak by nezvládli prijímacie skúšky na vysoké školy.
Hoci sa zdá, že rok je na výučbu cudzieho jazyka a ešte aj prípravu na naše prijímacie skúšky málo, výsledky hovoria, že to stačí. „Až 89–95 percent študentov pri prijímačkách uspeje,“ hovorí Mikolajová.
Problémy uspieť mávajú spravidla študenti, ktorí už vo svojej krajine mali s výsledkami v škole problémy. Ak študent prijímačky na našu vysokú školu neurobí, má spravidla dve možnosti. Prvou je odísť domov. Druhou, ktorú využívajú najmä samoplatcovia, je si rok na ústave znovu zopako- vať.“
Bez samoplatcov by dnes ústav zrejme ekonomicky neprežil. Kým pred 15 rokmi bolo štipendistov vlády okolo 150 až 200, dnes ich je len 40. Doplnok kapacity ústavu teda tvoria samoplatcovia.
Počas 10-mesačnej jazykovej a odbornej prípravy sa učitelia snažia pomôcť zahraničným študentom aj v adaptácii na život na Slovensku. Bariér, ktoré im v tom bránia, je totiž viac než dosť.
„Napríklad štyri ročné obdobia. Keď príde jeseň, zažívame tu takmer psychické kolapsy, pretože študentom z teplejších krajín je strašná zima. Keď im povieme, že bude možno ešte aj mínus 15 či mínus 20 stupňov, tak si to nevedia ani predstaviť,“ hovorí A. Mikolajová. Cudzincom robia problémy aj iné zvyky či iná strava. „Jedálny lístok a dokonca aj prípravu jedál im prekladáme do angličtiny, aby vedeli, čo jedia,“ snažia sa v ústave.
Veľkým stresom pre študentov zo zahraničia (aspoň zo začiatku) je aj to, že nerozumejú nášmu jazyku a niektorí z nich sú prvýkrát odlúčení od svojej rodiny. „Máme tu 70 až 100 študentov, ale každý z nich je vlastne sám. Aj preto pre nich pripravujeme rôzne mimoškolské aktivity, aby nadviazali priateľstvá a neboli tak sami, keď od nás odídu na školy po celom Slovensku.“ uzatvára Mikolajová.
10 mesačná jazyková a odborná príprava stojí v ÚJOP-e 3450 eur (asi 150 000 korún).
V cene nie je zarátané stravovanie a ubytovanie.
SOŇA REBROVÁ
