Komisia: dávajte menej peňazí poľnohospodárom

BRATISLAVA - Otázka, či majú farmári dostať takmer štvrtinu peňazí z európskych fondov, príliš nepotešila niektorých poľnohospodárov, ale podľa ekonomických analytikov je úplne namieste. Odporúčanie prehodnotiť priority rozdeľovania peňazí adresovala ...

ILUSTRAČNÉ FOTO SME - PAVOL FUNTÁL

Farmárov sa zastáva napríklad ministerstvo pôdohospodárstva. Podľa jeho hovorkyne Kataríny Czajlikovej je Slovensko krajinou vidieka, ktorý je značne zaostalý. „Tieto peniaze nie sú dotácie. Ide o projektovo podmienené peniaze, ktoré nepôjdu len na produkciu potravín, ale aj na rozvoj vidieka, agroenvironmentálne opatrenia, udržanie kultúrneho dedičstva a zamestnanosti,“ zdôraznila Czajliková.

Podobný postoj zaujíma aj poľnohospodárska komora. Jej hovorca Stanislav Nemec síce považuje budovanie diaľnic za dôležité, ale tvrdí, že poľnohospodárstvo je v horšom stave ako cesty. „Budem síce chodiť po pekných cestách, ale čo z nich budem vidieť - zarastené a neobrobené polia?“ pýta sa Nemec.

Odporúčanie komisie privítal analytik M.E.S.A. 10 Jaroslav Kling. Podľa neho poľnohospodári využijú peniaze na výrobu poľnohospodárskych produkov, čím sa zmenia na krátkodobú spotrebu. Využitie peňazí na infraštruktúru považuje za vhodnejšie. „Štrukturálne fondy odstraňujú bariéry rozvoja daných regiónov, ktorými je nedostatočná technická infraštruktúra, cesty, čističky a podobne, čo prináša dlhodobý efekt,“ hovorí Kling.

Analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Radoslav Kazda si myslí, že pohľad na poľnohospodárstvo by mal byť „triezvejší“ a zodpovedal tak významu tohto odvetvia pre spoločnosť. „V 90. rokoch bol podiel poľnohospodárstva na HDP vyšší ako 10 percent, dnes asi štyri. Klesá aj jeho príspevok k zamestnanosti alebo hospodárskemu výsledku štátu,“ upozornil Kazda. Dodal, že veľký význam sa agrárnemu sektoru prisudzoval najmä v časoch nedostatku potravín. „Dnes už problém so zabezpečením potravín vo vyspelých štátoch neexistuje. Je dobré, že to začínajú u nás chápať aj tí, ktorí zostavujú rozpočty,“ povedal Kazda.

Či a ako nakoniec Slovensko zmení toky európskych peňazí, rozhodnú politici. Tvrdí to aj vicepremiér pre európsku integráciu Pál Csáky. „Budeme o tom diskutovať v auguste a nemôžeme vylúčiť, že začiatkom septembra prídeme s návrhom na určitú realokáciu. Musíme posúdiť aj politicky, aj ekonomicky súvislosti takýchto krokov,“ povedal Csáky.

Zreteľnejšie svoj postoj vyjadrilo ministerstvo dopravy. „Ministerstvo akceptuje názor komisie prehodnotiť množstvo peňazí a zvýšiť ich objem na výstavbu diaľnic, respektíve infraštruktúry,“ informoval hovorca ministerstva Tomáš Šarluška.

(jog, jj, mar)

Rozpočet ministerstva pôdohospodárstva na rok 2004 (mil. Sk)Európska únia Spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu

Štrukturálny fond EAGGF

- trhovo orientované výdavky 798

(exportné dotácie, výdavky na stabilizáciu trhu)

- priame platby 1006 - priame platby 4418

- rozvoj vidieka 4011 - rozvoj vidieka 1297

(podpora znevýhodnených oblastí, agroenvironmentálnych

opatrení, zalesňovania, podpora odbytových

organizácií, samozásobiteľských fariem)

Sektorový operačný program 1275 Sektorový operačný program 1748

(pokračovanie programu SAPARD) Výdavky ministerstva 3580

Európska únia 7090 Slovensko 11043

Zdroj: návrh r štátneho ozpočtu

Poznámka: Predvstupový program SAPARD nie je súčasťou rozpočtu ministerstva, únia naň budúci rok prispeje 1 596 miliónmi korún, 56-miliónové spolufinancovanie programu ide zo všeobecnej pokladničnej správy ministerstva financií. Výdavky rozpočtovej agentúry SAPARD sú hradené z kapitoly ministerstva.

Slovenský plán priorít

(na roky 2004 - 2006 v miliónoch eur)

odvetvie suma podiel

priemysel a služby 264,29 15,71 %

ľudské zdroje 332,15 19,75 %

poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka 613,61 36,47 %

základná infraštruktúra 452,11 26,87 %

technická pomoc 19,99 1,18 %

Spolu 1682,15 100 %

Český plán priorít(na roky 2004 - 2006 v miliónoch eur)

odvetvie suma podiel

priemysel a podnikanie 192,2 15 %