Ženy v strednom veku hľadajú vhodného partnera obyčajne veľmi dlho.
osť. „Práve vo vašich novinách som sa pred časom dočítal, že tento spôsob je tak na vzostupe, že pravdepodobne prerastie do hlavného spôsobu zoznamovania sa. Aj keď zrejme nie vo veku puberty a adolescencie, no čo sa týka druhých a tretích partnerstiev.“
V čom je zoznamovanie sa cez internet príťažlivé?
„Už len v tom, že je pohodlné. Keď má niekto doma počítač, môže z pracovne či z obývačky obsiahnuť celý svet. A ak počítač nemá, posedí si v internetovej kaviarni. Okrem toho, na zoznamovací inzerát uverejnený v novinách sa veľa ľudí pozerá cez prsty ako na menejcennú formu zoznámenia sa. Asi aj preto, že úspešnosť nebýva vysoká. Na ponuku príde nanajvýš niekoľko desiatok odpovedí, kým na internetových zoznamovacích stránkach sú tisíce možností. Zoznamovacia služba v Holandsku napríklad zaručuje, že každý klient dostane tisíc odpovedí. Vypíše požiadavky na partnera, program ich vyhodnotí a z odpovedí vyberie tisíc, ktoré ešte aj zoradia podľa toho, nakoľko sa zhodujú. No a internet je príťažlivý aj vďaka anonymite, ktorú inak pri zoznamovaní len ťažko využiť.“
Je to iste výhoda, rozprávať sa s niekým iba pod prezývkou. Človek je otvorenejší, ľahšie sa hovorí aj o intímnejších veciach. Na druhej strane sa však aj ľahšie klame.
„Klamstvo sa vylúčiť nedá, to by musel byť detektor lži a napokon aj ten sa dá oklamať. Neexistujú ani žiadne presné grify, ako odhaliť klamára, snáď len si všimnúť, že čo bolo písané minulý týždeň, nesúhlasí s tým, čo sa píše dnes. Ak však má z chatovania či mailovania vzniknúť vzťah, zákonite dôjde k osobnému kontaktu, kde klamstvo zväčša vyjde najavo a môže všetko pokaziť.“
Niekto, povedzme, ani neoklame v pravom slova zmysle, no zo strachu zatají dôležité veci. Nakoľko je dobré byť úprimný v prípade, že človek hľadá trvalý vzťah?
„Mal som prípad, kde sa žena rozviedla, lebo jej manžel zatajil epilepsiu. Dozvedela sa to až dva roky po svadbe a cítila sa podvedená. Najmä zo strachu, že by chorobu mohli zdediť deti. Nechcela si dať nič vysvetliť, viac vraj manželovi nemôže dôverovať. Neodporúčam tajiť závažné okolnosti, lebo keď sa ich partner neskôr dozvie, obyčajne sa naštve a oprávnene sa cíti sklamaný a oklamaný.“
Ľudia však majú sklon takto konať zo strachu, aby neodradili potenciálneho partnera.
„Áno, to chápem. Nech to však odradí tých, čo to odradiť má a zostanú iba tí, čo problém unesú. Na tom je lepšie budovať. Samozrejme, najťažšie kalibre netreba inzerovať vopred, hoci, ktovie. Ako sa však vzťah rozvíja, odporúčam ísť pri prvej príležitosti s pravdou von, aj keď je to ťažké. Isteže, je to risk, ale vo vzťahu je všetko riskantné, nikdy nevieme, či vydrží, alebo nie.“
Už sme spomínali, že kým na zoznamovacie inzeráty v tlači sa mnohí dívajú s predsudkami, pri internete sa to neberie ako zlyhanie. Prečo?
„Dokonca ho využívajú aj tí, ktorí s nadväzovaním kontaktov nemajú problém. V internetovej kaviarni som videl dievča s priateľom. On bol zabratý do hier a ona zatiaľ flirtovala cez chat. Nechápe sa to ako handicap, ale ako ‘vzrúšo‘. Ísť na internet a hľadať je zábava.“
Rozprávajme sa však o ľuďoch, ktorí internet chápu ako pomoc a vyriešenie problému. Napríklad rozvedené ženy s dvoma deťmi, trpiace samotou. Mnohé sú dopredu skeptické – s chlapom, čo sa potrebuje zoznamovať cez inzerát, nebude čosi v poriadku.
„Normálnych zdravých chlapov v zrelom veku, ktorí by boli voľní, je naozaj nedostatok. Existujú, ale sú zväčša zadaní. Nájsť ich je ťažké, či ich hľadáte cez internet alebo inak. Kolegyne, ktoré robia zoznamovacie akcie pre ľudí bez partnerských vzťahov, sa už roky sťažujú, že sú plné žien a tí dvaja-traja chlapi, čo sa ukážu, sú často čudní už zďaleka. Teraz preháňam, ale je to problém a neviem, ako ho vyriešiť. Snáď len chytiť si partnera zavčasu, kým je mladý a nezadaný. A keď sa to nepodarí, tak skúšať a hľadať.“
Nakoľko teda veríte v úspešnosť nadviazania trvalého vzťahu cez internet?
„Neviem presné percentá, ale pravdepodobnosť ani na internete zrejme nebude až taká vysoká. Ale čo už človek môže robiť, ako snažiť sa a skúšať? Myslím si, že to stojí za to, aj keď sa to hneď nepodarí. Môj známy z Holandska mi vravel, že si pomocou webstránky našiel tri vzťahy. S prvou ženou sa stretol asi päť ráz, s druhou asi dvanásťkrát a s poslednou viac ako tridsať ráz. Neboli to teda krátkodobé známosti, no nevzniklo z nich ani manželstvo. Nebol však sklamaný, o možnosti zoznamovania sa cez internet rozpráva naďalej s nadšením.“ (bd)
