Kto to povedal, že rybárčenie je osamelý šport? Našťastie, preľudnené brehy sú len na pretekoch, prípadne na druhý deň, keď sa na vodách plných zvyškov krmiva „priživujú“ miestni rybári. Inak je stále dostatok čarokrásnych zákutí - dokonca aj v Bratislave - kde rybárovi robia spoločnosť iba vtáky a šumenie vetra.
„Od Buchlova vieter věje, už té Kačence pentle bere….“ V hlave mi znela moravská pesnička. Aj nad Pavlovom povieval vetrík, ale všetky Kačenky ešte ležali pod perinou. Veď nebolo ani päť hodín ráno a hrad nad dedinou i obrovská vodná nádrž pod ňou sa strácali v rannom opare. Pod oknami domov však už štartovali autá. Na strmých pavlovských uliciach zvažujúcich sa k vodnej hladine bolo rušno, no evidentne to neboli najvytrvalejší hostia miestnych vinárskych pivničiek. Títo boli triezvi, ruky plné, autá naložené až po strechu a všetci mierili sobotným ránom k Mušovskej priehrade. Na jej brehoch postával strapec ľudí a vzduchom sa šírilo vzrušenie. O chvíľku sa začínala jedinečná akcia – rybársky maratón. Kým „normálne“ preteky trvajú tri hodiny, tu budú dvojice chytať deväť hodín v kuse. Za ten čas minuloroční víťazi nachytali viac ako sto kíl rýb. Kvôli tomu sa už oplatí merať cestu na Moravu nielen zo Slovenska, ale aj z Maďarska, Rakúska či Talianska.Súťažiaci sa s terénom dobre oboznámili ešte pred vypuknutím maratónu. Väčšina tu bivakovala už od štvrtka, niektorí v pavlovských penziónoch, iní v stanoch na hrádzi. Hoci hodiny a hodiny trénovali v júlovom úpeku, rybačky zďaleka nemali plné zuby. Zapáleným rybárom sa nelení vybrať na rybky v zime, v lete, v daždi, v noci aj za svitania. Dokonca aj v pracovný deň si ukradnú pár hodín spánku, len aby si zachytali, kým sa navlečú do oblekov a zasadnú k práci. Na rozdiel od sveta u nás totiž ešte nie sú profesionáli, ktorých by športový rybolov živil.
Krátko po šiestej maratón štartuje žrebovaním pretekárskych miest. Od dobrého „fleku“ závisí prekvapujúco veľa. Paradoxne, v Mušove je šťastná trinástka. Jeden z organizátorov si robí štatistiku a zistil, že viac ráz práve na nej sedeli víťazi. Jednoducho, aj ryby majú obľúbené miesta. Naopak, iné im nevoňajú a je to na zlosť, ak súper naľavo aj napravo ťahá rybu za rybou, a vy ani záber. Aj teraz to bolo vidno pri vážení úlovkov. Jeden mal tridsať kíl rýb a vedľa – ledva dve kilá. Smola je, aj keď na dne leží brvno, konár či prekážka. Pretekár trhá silon za silonom a sieťka zíva prázdnotou.
Trampoty pani rybárky
Okrem dobrého miesta je dôležité aj dobré krmivo pre ryby. Šanca na víťazstvo sa odvíja aj od toho, ako im zachutí. Je to celá veda. Rôzne zmesi, šroty, múčky – existuje nespočetné množstvo druhov a značiek rozmanitých farieb, príchutí, aróm. Miešajú sa špeciálne na konkrétny druh ryby, ktorý sa ide chytať.
Od dobrého krmiva vo veľkej miere závisí úspešnosť lovu. Nielen od vhodne zvolenej zmesi, ale aj od spôsobu jej miešania, konzistencie a správneho umiestnenia na lovné miesto vo vode.
Krmivo sa dá kúpiť v rybárskych obchodoch, no rybám sa aj vyvára. Mužovi – rybárovi, ktorý sa inak nechytí varešky, neprekáža pre kapry našúľať stovky špeciálnych guľatých knedličiek. Žiaľ, do receptov sa používajú nie práve najvoňavejšie suroviny. Okrem rôznych obilnín tiež hlina, ale napríklad i syr páchnuci ako staré ponožky.
Čerešničkou na torte sú červy. Polovičky rybárov sa musia zmieriť s hmýriacimi sa ružovo-bielymi klbkami mäsitých „kostňákov“ v chladničke. Časom už len myknú plecom, keď sa sem-tam stane, že sa zo zle uzavretej škatule rozlezú po chladničke. Kostné červy sú larvy muchy mäsiarky. Zväčša sa kupujú, ale dali by sa veľmi jednoducho vyrobiť. Stačí dať muchám kus mäsa a voľný priestor. Je to však strašný smrad a babračka.
Nerybár teraz asi krúti nosom, ale červy vôbec nie sú lacnou záležitosťou. Napríklad „patentky“ – larvy pakomára – sa vozia z cudziny. Táto najprirodzenejsia zložka rybej potravy (preto je takou dobrou návnadou) sa síce hojne vyskytuje aj u nás, problém je však s ich získavaním a uchovávaním. Získavajú sa premývaním a preosievaním vrchnej vrstvy bahna z dna riek, rybníkov či kanálov, čo je veľmi prácne. Preto sa kupujú od dodávateľov, ktorí ich dovážajú z Maďarska, Poľska, Ukrajiny, kde sa zbierajú vo veľkom. Patentky sú veľmi chúlostivé a dlho nevydržia – maximálne niekoľko hodín – aj preto sú veľmi drahé.
Ryby neskončia na grile
Mušovská priehrada je malebná. Na obzore sa kolíšu jachty z neďalekého jacht klubu, sem-tam sa ukáže aj surf, hoci v horúci deň príliš nefúka. Plavcov nevidno, voda je zamorená sinicami. Rybárom však neprekážajú. Trpezlivo sedia nekonečné hodiny na pečúcom slnku, oči upreté na vodnú hladinu. Oddych je to však len zdanlivo, v skutočnosti je športový rybolov riadna drina. Nielen psychické napätie, ale aj fyzická námaha. Neustále manipulovať s dlhými udicami, podberákmi, silonmi, treba nadväzovať, strieľať krmivo, ťahať ryby, vyberať z papúľ háčiky.
V Mušove idú najviac parádne pleskáče – v rybárskom slangu lopaty. Sem-tam skončí v podberáku i kapor, zubáč, jeden pretekár dokonca vytiahne parádneho sumca. Je to však náhoda, každá ryba vyžaduje inú techniku lovu. Existujú kvantá odbornej literatúry, webové stránky, televízne relácie, rybári majú diskusné fóra, kde si vymieňajú informácie a skúsenosti.
Konečne – aspoň pre slnkom znivočených divákov, lebo rybári nabudení lovom sú svieži – odtrúbia koniec maratónu. Minimálne ešte hodinu potrvá, kým porota prejde od dvojice k dvojici a zváži úlovky. Odvážené ryby sa sypú do kadí na korbe auta, len prekvapujúco málo pretekárov si nechá jednu, dve pre seba. V športovom rybárstve nejde o to doniesť rybu rodine. Kým na ostatných pretekoch sa všetky nachytané ryby vrátia späť do vody, na maratóne sa to nerobí. Mnohé ryby sú obité, oslabené hodinami v sieti a podochli by. Preto ich selektujú. Iba zdravé sa vrátia do revíru, ostatné sa spracujú.
Rybačka perpetuum mobile
Je podvečer, no slnko stále praží. Zase sa čaká – kým porota zráta výsledky, vyhodnotí ich, vyhlási víťazov. Rybári sú však trpezliví ľudia. Už sa zmráka, kým sa dostanú na izby, aby zo seba spláchli vôňu rybiny. V noci budú tvrdo spať zmorení námahou a slnkom. Budú snívať o rybách a tešiť sa na ďalší voľný deň. Väčšina – ako inak – pôjde na ryby.
o o o
A je tu ráno, brieždi sa. Pavlovskými ulicami tiahnu zástupy mužov. Kam inam, k priehrade. Aj tí, čo sa ponáhľajú z pretekov domov, sa aspoň na chvíľu zastavia pri vode. Správny rybár nemá nikdy dosť.
Mimochodom, v septembri čaká na slovenských športových rybárov veľká udalosť. Päťdesiate majstrovstvá sveta v love rýb udicou sa totiž budú konať prvý raz v histórii na Slovensku. Na kanále Váhu v Maduniciach.
BARBORA DVOŘÁKOVÁ
FOTO – MICHAL HATRÁK
a BRAŇO RÁCEK
