Po novom budú školy dostávať peniaze podľa počtu žiakov. Ak ich budú mať dosť, s rozpočtom by nemali mať problémy. Pre istotu však ministerstvo školstva navrhlo trojročné prechodné obdobie, počas ktorého ešte bude školám, čo budú mať málo peňazí, pomáhať. Neskôr však už nie. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL

Školy už nebudú dostávať peniaze podľa nákladov na svoju prevádzku a platy učiteľov, ale podľa počtu žiakov. Začne sa racionalizácia

Minister školstva Martin Fronc 24. júla predstavil verejnosti návrh nového systému financovania základných a stredných škôl. Balík štátnych peňazí prúdiaci ku školám sa bude rozdeľovať novým spôsobom. Nie je malý - na budúci rok by sa malo medzi ne rozdeliť takmer 36 miliárd korún.

Z návrhu zákona vyplýva, že sa skončili časy, keď zriaďovatelia škôl dostávali peniaze podľa toho, koľko škôl mali otvorených - hoci aj poloprázdnych, a nie podľa toho, koľko žiakov do škôl chodilo.

Začala sa „éra normatívov“ a racionalizácie siete škôl: zriaďovatelia budú dostávať peniaze na základe pevne stanovených mzdových a prevádzkových normatívov podľa počtu žiakov. Počet škôl sa tak bude musieť prispôsobiť počtu žiakov a začne sa očakávaná racionalizácia siete škôl. -Umelo udržiavané poloprázdne školy totiž doteraz ukrajovali z krajca peňazí pre školstvo nemalú sumu.

Školy však v tejto chvíli nebudú vedieť vyrátať, koľko peňazí na budúci rok dostanú. Výšku normatívov totiž zákon presne nestanovuje - nebude ich určovať vláda ani parlament, ale samotný minister školstva vo všeobecno-záväzných predpisoch (podľa čoho, nie je zo zákona jasné).

Navrhovaný zákon sa inak na všeobecno-záväzné predpisy odvoláva pomerne často.

„Sú to akési ochranárske opatrenia, ktoré však môžu zmysel zákona celkom negovať,“ myslí si štátny tajomník pre základné a stredné školy František Tóth.

Ďalším problémom je, že hlavným správcom a „rozdeľovačom“ peňazí majú byť krajské školské úrady. Tie však ešte ani neexistujú, vytvoriť by ich mal zákon, ktorý ide do vlády súbežne so zákonom o financovaní škôl.

Či sa do januára stihne oba zákony schváliť a ešte k tomu vytvoriť školské úrady tak, aby od januára mohli peniaze školstva spravovať, je otázne.

Nie každému sa páči aj to, že nový zákon bol predložený počas prázdnin a v zhone. Na medzirezortné pripomienkovanie boli vyhradené len tri dni, a už včera išiel do legislatívnej rady vlády. Riaditelia škôl sa k nemu nemohli vyjadriť takmer vôbec - v období siedmich dní, keď zákon visel na internete, totiž väčšina z nich dovolenkovala.

Zákon by mal začať platiť od 1. januára 2004.

Čo bude so zákonom ďalej?

Do konca minulého týždňa bol na medzirezortnom pripomienkovom konaní (3 dni). Dnes musí ísť do legislatívnej rady vlády, ktorá bude zasadať 12. augusta. Ak stihne zákon prerokovať a schváliť (mnohí sú presvedčení, že sa to nestihne), pôjde na rokovanie do vlády. Ak ho schváli vláda, pôjde na rokovanie do parlamentu. Ak ho podpíše prezident, zákon začne platiť od 1. januára 2004. Jeho verzia však môže byť oproti dnešnej v niečom upravená. (sr) Školy budú dostávať peniaze dvakrát do roka

1. Ministerstvo školstva bude posielať peniaze (okrem malej rezervy, ktorú si nechá) krajským školským úradom.

2. Tie ich pošlú na základe mzdových a prevádzkových normatívov zriaďovateľom škôl, teda mestám, obciam a vyšším územným celkom, a tiež školám vo svojej pôsobnosti - špeciálnym školám.

Normatív bude zložený z dvoch častí:

a) Z prevádzkového normatívu, ktorý budú tvoriť normované ročné náklady na vyučovanie a na prevádzku školy (kritériami na jeho výšku budú typ a druh školy, veľkosti školy, klimatické podmienky v mieste školy).

b) Zo mzdového normatívu, ktorý budú tvoriť normované ročné náklady na mzdy, platy, služobné príjmy, atď. (Kritériami na jeho výšku budú druh a typ školy, jej veľkosť a vyučovací jazyk).

3. Zriaďovatelia škôl potom normatív pošlú priamo školám. Nemusia ho však poslať celý, ale minimálne toľko, ako stanoví vo vykonávacom predpise minister. Zvyšok si zriaďovateľ prerozdelí tak, ako bude potrebovať. (Jeden rok môže opraviť jednu školu, druhý rok ďalšiu.)

Normatívne príspevky budú zriaďovatelia dostávať dvakrát do roka, lebo v jednom kalendárnom roku sa miešajú dva školské roky.

Prvý príspevok budú dostávať na osem mesiacov bežného školského roka (od januára do augusta). Krajský školský úrad zriaďovateľom do 31. januára oznámi výšku normatívneho príspevku. Tí potom do 15 dní po obdržaní oznámenia budú musieť rozpísať peniaze na jednotlivé školy vo svojej pôsobnosti.

Druhý príspevok budú dostávať na nový školský rok, teda na štyri mesiace (september - december). Krajský školský úrad oznámi zriaďovateľom výšku normatívov do 30. októbra (najprv totiž musí vedieť presné počty žiakov). Ten má opäť 15 dní na to, aby peniaze rozpísal na školy.

Niektoré ďalšie ustanovenia:

Aj ministerstvo školstva, aj krajské školské úrady budú mať od štátu isté rezervy - na bežné a kapitálové výdavky na riešenie havarijných situácií. * Zriaďovateľ, ktorý bude mať vo svojej pôsobnosti školy s viac ako 5000 žiakmi, môže účelové finančné prostriedky dostať dokonca aj vopred a môže o nich sám rozhodovať. Škola môže dostať počas roka pridané, ak počet žiakov v nej prekročí 5 percent. Mestá, obce a vyššie územné celky budú môcť (musieť) okrem štátnych peňazí na prevádzku škôl použiť aj vlastné príjmy. V návrhu zákona je aj jedna výnimka - krajský školský úrad totiž bude mať právomoc poslať vo výnimočných prípadoch peniaze priamo škole a obísť tak zriaďovateľa školy. Je však možné, že toto ustanovenie v zákone neprejde. Prečo školy dostanú peniaze tak neskoro?

Zaujímalo nás, či nebude neskoro dostať peniaze na obdobie september - december vlastne až začiatkom decembra: „Školy budú žiť zo zálohy, takýmto systémom to funguje aj dnes. Budú to musieť preklenúť zálohovou platbou,“ hovorí Karol Korintuš, koordinátor návrhu zákona. Dodáva, že oficiálne údaje o počte žiakov škola dáva až k 15. septembru, takže krajské školské úrady to budú vedieť až koncom septembra. Potom majú mesiac na to, aby škole oznámili, koľko dostane. Nedá sa to urobiť skôr? „To vám neviem povedať, počítali to praktici, oni by vedeli zdôvodniť termíny. Ale vychádzame z 15. septembra.“