Z mnohých miest zaznieva, že štát jednoducho nemá dosť peňazí na vzdelávanie a nový zákon o financovaní je iba akousi pákou, aby sa dalo vychádzať zo súčasného rozpočtu. Ľudia sú skeptickí a nepredpokladajú, že zlú finančnú situáciu škôl sa vďaka nemu podarí vyriešiť.
„Skutočný stav je taký, že nemáme peniaze na pokrytie normatívov, ktoré odsúhlasilo ministerstvo školstva,“ hovorí vedúci odboru školstva na krajskom úrade v Žiline Andrej Opálený. „Okrem toho normatívy nezohľadňujú skutočnú situáciu na všetkých školách - pri určitom percente škôl musíme robiť rozporové konanie. Ak dokážu rozumne zdôvodniť skutkový stav, upravujeme veci tak, aby mali nevyhnutné podmienky na poskytovanie štandardného vzdelania. Myslím, že budeme musieť zase veci prispôsobovať, aby kvalita výchovy a vzdelávania bola na úrovni.“
Aj na mnohých miestnych a mestských úradoch majú dovolenky, a preto sa pripravovaným zákonom väčšinou podrobne nezaoberajú. Vo Fiľakove si ho tiež ešte nemali možnosť poriadne preštudovať. „Teraz sme mali poradu s riaditeľkami materských škôl, pretože máme veľké problémy s financovaním,“ hovorí prednosta mestského úradu Jozef Agócsy. „Ale zaniknutia škôl pre nedostatok detí sa neobávame - máme dosť žiakov. Okrem toho sme v mestskom zastupiteľstve prijali rozhodnutie, že v nevyhnutnom prípade prispejeme školám aj z mestských prostriedkov.“
Veľmi kriticky sa pozerajú na pripravovaný zákon o financovaní škôl vyššie územné celky. Tvrdia, že odoberá právomoci samosprávam a vracia ich štátu. „Tento krok je absolútne v rozpore s tým, čo sa sľubovalo. Každé rozhodnutie, ktoré budeme chcieť urobiť na úrovni samosprávneho kraja v oblasti organizácie, financovania aj personalistiky, nám bude musieť schváliť štátna správa. Je to krok naspäť do roku 1989,“ zdôrazňuje podpredseda komisie školstva pri zastupiteľstve Samosprávneho trenčianskeho kraja Jozef Božik. „Stráca sa zmysel reformy verejnej správy, nehovoriac o tom, že vytvorením štátnej školskej správy pri krajoch sa fungovanie systému zbytočne predraží.“ (gal)
