Ktovie, ako sa naozaj cítila Björk (36) v období, čo si ju kultúrny svet spojil viac s filmom ako s hudbou. Keď sa pod režisérskymi pokynmi Larsa von Triera nervovo zrútila a zaprisahala sa, že s filmom skončila. Ale je úplne jasné, kde sa islandská speváčka cíti ako doma. Izolované štúdio pri mori v Španielsku, či chata na Islande, Björk pobieha v zvláštnom oblečení, vlasy pozopínané do copíkov a s ľahkosťou diriguje kamarátov z islandského orchestra. Takto Björk vidíme v televíznom dokumente a podobná atmosféra istoty a radosti z experimentu sa odohráva aj na jej aktuálnom albume Vespertine, ktorý vyšiel na konci augusta.

Pôvodne sa mal album volať Domestika, čiže domáci, no napriek zmene názvu na Večernicu Björk trvá na tom, že stvorila dielko k sobotňajším raňajkám: „Vespertine stojí oproti avantgardám, pevne na zemi. Dá sa stráviť spolu s ovsenou kašou a šálkou čaju,“ hovorí muzikantka v oficiálnom rozhovore pre vydavateľstvo. „Vaša babička zavolá, lebo sa necíti dobre, a vy si práve maľujete ústa, lebo idete na rande. Baví ma, ak sa hudba podieľa na riešení takýchto každodenných záležitostí,“ hovorí.

Hudba v bezpečí kokónu

Na to, že je to album na všedný deň, znie príliš intímne, než aby sa dal odbiť pri umývaní riadu. Pravdou je, že inde ako doma sa Vespertine nedá počúvať - na ulici nepočuť v slúchadlách nič. No v tichu sa začne odvíjať islandská rozprávka, plná mýtov a škriatkov. Rozozvučí sa malý orchester, klavichord a chorál, harfa vybrnkáva melódiu ako z detskej hracej skrinky a Björk sa neodvažuje hru prerušiť svojím - medzičasom upokojeným - hlasom.

„Vždy som chcela všetko veľmi reálne a veľmi silné. Týmto albumom si vytváram kokón, do ktorého sa dá ujsť,“ hovorí Björk. Podľa autorky je platňa svetská a úniková, plná protikladov - na jednej strane dosiahnutie unikajúceho raja, ktorý však na strane druhej úzko súvisí so svetskou každodennosťou.

S laptopom na horách

Vespertine je prvý album, ktorý si Björk sama produkovala. Už na predošlom radovom albume Homogenic (1997) dáva jasné signály, že od spolupráce - s elektronickým mágom Trickym, Howiem B či s nekompromisným režisérom von Trierom - by rada prešla k samostatnej tvorbe. Pri písaní soundtracku SelmaSongs k filmu Tanečnica v tme objavila kúzlo samostatnej práce, s laptopom v islandských horách, kde jediným pohybom myšou vytvorí orchester alebo rozloží a upraví svoj hlas.

Všetky pesničky na Vespertine sú dielom Björk, ale na albume sa objavujú aj mená dávnejších spolupracovníkov: Guy Sigsworth, Mark Bell, Mark „Spike“ Spent, programátori Valgeir Sigurdsson a Marius de Vries, Vince Mendoza či noví kolegovia ako experimentálne duo Matmos a harfistka Zeena Parkins.

Obyčajný digitálny hluk

Nech robí Björk punk, alternatívu či trip-hop, nikdy to nie je celkom presne uchopiteľné. Je to o ochote riskovať. V rozhovoroch Björk často spomína odvahu a statočnosť, s ktorými sa púšťa do tvorivých rozhodnutí. „Používanie hlukov, ktoré sú okolo nás - diaľkové ovládače, mobily, internet, fax - za tým naozaj nie je nič záhadné. Digitálny svet je tu, tak prečo z toho neurobiť pieseň? Myslím, že je to statočnejšie, ako čokoľvek iné,“ tvrdí. Jedno je isté - už na ďalšej platni sa odvážne a bez ohľadu na to, čo si o tom myslia ostatní, vrhne úplne iným smerom.

DENISA VOLOŠČUKOVÁ