Cirkevné a súkromné školy budú od štátu dostávať presne toľko peňazí, ako školy štátne. Niektorým riaditeľom štátnych škôl sa to nepáči. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
a nevyužité, na svoj chod však pýtajú toľko (a niekedy aj viac), ako školy plné. Riešenie je: racionalizovať sieť škôl.
Zrušiť školu sa neoplatilo
To sa doteraz veľmi nedarilo. Každý návrh zrušiť školu totiž vyvolal veľký hnev rodičov a učiteľov, ktorí sa ju snažili za každú cenu uchrániť. A ani zriaďovateľov doteraz nič nemotivovalo k tomu, aby školy rušili. „Nič by som neušetril. Akurát by som na budúci rok dostal menej peňazí, pretože budem mať o jednu školu menej,“ povedal pre SME jeden zo zriaďovateľov školy v Žilinskom kraji. Nový zákon už tento problém rieši. Aj keď zriaďovateľ z dvoch paralelných škôl jednu zruší, jeho príjem od štátu to neovplyvní, pretože počet žiakov mu ostane rovnaký. Len sa presunú do druhej školy.
„Ak nebudete racionalizovať - budete mať nevymaľované, ťažko vykúrené školy v zlom stave. Tam, kde sa zrušia, budú žiaci ďalej dochádzať, ale školy budú vybavené a učitelia budú mať lepší plat,“ odkazuje váhavým ministerstvo.
Rušiť sa budú najmä paralelné školy
Na ktoré školy však padne kosa? Zrejme na tie, ktoré majú málo žiakov - v prvom rade malotriedky a učilištia. Ministerstvo však upokojuje: „Chceli by sme jasne povedať jednu vec - nechceme, aby obec zrušila svoju jedinú základnú školu a deti by nemali kam chodiť. Tlačíme zriaďovateľov do toho, aby v mestách, kde je napríklad päť paralelných škôl, pouvažovali nad tým, či by sa jedna nedala zrušiť. Ak je v obci základná a materská škola, aby ich spojili do jedného celku. A ak deti chodia poobede na krúžky, aby aj tie dali do školy, aby nemuseli chodiť do okresného mesta do umeleckej školy či centra voľného času. Proste, aby sa školský priestor zhodnocoval.“
Karty miešala aj politika
Do racionalizácie siete škôl sa miešala aj politika. Skúsenosti hovoria, že primátor či starosta je schopný podnikať racionálne kroky najmä v prvých dvoch rokoch volebného obdobia. Zrušenie školy však doteraz trvalo asi rok a pol. A potom sa stávalo, že školu nakoniec zrušili starostovi polroka pred voľbami, čo mu poriadne zamiešalo karty.
Zákon 542, ktorý ide do vlády paralelne so zákonom o financovaní školstva, rieši aj tento problém. Dáva totiž ministrovi možnosť zrušiť školu takpovediac „zo dňa na deň“. Zriaďovatelia škôl mu však budú musieť vyargumentovať, prečo práve túto školu. „Ak napríklad zastupiteľstvo bude chcieť zrušiť školu, pretože má výborné priestory na lukratívny prenájom, ale bude jediná v oblasti, minister nebude náchylný ju zrušiť. Ale ak mu vyargumentuje, že v Bratislave máme päť poloprázdnych stavebných učilíšť, z ktorých jedno chcú zrušiť, tak prečo nie?,“ vysvetľujú na ministerstve.
Minister musí odolať
Minister má pred sebou neľahkú úlohu - odolať tlaku riaditeľov a učiteľov zo škôl, ktoré sa budú rušiť. Vyššie územné celky doteraz dali spolu asi sto návrhov na zlučovanie a rušenie škôl. A mnohí riaditelia chodia pravidelne na ministerstvo lobovať a píšu petície proti tomuto rozhodnutiu. (sr)
