Arthur Miller a Marilyn Monroe pred apartmánom v New Yorku 22. júna 1956 - sedem dní pred svadbou.
FOTO - ČTK
päťročné manželstvo s ikonou mediálnej slávy najradšej vygumoval. Dnes osemdesiatsedemročný americký dramatik nechce nič gumovať. Naopak. Vyťahuje zo svojej pamäte obrysy božskej MM a kreslí ich do novej divadelnej hry. Hra má dvojzmyselný názov Finishing The Picture (Dokončovanie obrazu).
Podľa denníka New York Post pozval nedávno Ar-thur Miller priateľov a vplyvných zástupcov Hollywoodu na súkromnú ukážku ešte nedokončeného diela. Miller vraj chcel vedieť, ako na ňu bude publikum reagovať.
„Je to len náčrt,“ komentoval Miller divadelnú hru, ktorá rozpráva o problémoch bohyne pôvabu Marilyn Monroe s pitím a drogami. Hra Finishing the Picture je vraj voľne inšpirovaná filmom Mustangy, ku ktorému napísal scenár práve Miller. Tento film bol zároveň poslednou snímkou Marilyn Monroe. Zomrela iba rok po jeho dokončení – v roku 1962.
Postava samotnej Marilyn sa v pripravovanej hre nikdy priamo neobjaví, ale ostatné osoby o nej neustále hovoria. Celý čas zostáva v hotelovej izbe, závislá od upokojujúcich prostriedkov. Veľkými dúškami pije aj alkohol a potom sa psychicky zrúti, zatiaľ čo priatelia sa jej snažia pomôcť. Arthur Miller napísal hru o svojej bývalej manželke s názvom After the Fall (Po páde) už v roku 1964. Vtedy tvrdil, že je to jeho spôsob, ako sa vyrovnať so svojou posadnutosťou jej osobou.
Najväčší intelekt a najsexi telo
Vzťah známeho dramatika a začínajúcej herečky nebol pre Ameriku zo začiatku 50. rokov stráviteľný. Amerika sa ešte vždy správala ako panna, zapierala nedovolené sny, žila podľa stereotypnej predstavy čistých ideálov.
Keď sa teda na verejnosť dostal kalendár s Marilyninými farebnými aktmi, filmové ateliéry zúrili, chceli to zatušovať, ba dokonca naliehali, aby poprela, že je to ona. Marilyn však ani nebola presvedčená, že vo svete konvencií má preraziť práve týmto spôsobom. Nerátala s tým, žeby sa to niekedy zmenilo. No na začiatku známosti s Millerom už začínala priťahovať zvedavosť a zavše aj sympatie verejnosti.
,,Bez váhania by som sa zaňho vydala,“ povedala herečka už po prvom stretnutí so spisovateľom v roku 1950. Lenže on mal manželku, dve deti a pocit zodpovednosti. Ona navštevovala kurzy herectva. Celé štyri roky boli v písomnom kontakte, ale keď sa o nich začalo čoraz viac klebetiť, rozhodol sa Miller korešpondenciu prerušiť. Marilyn sa potom vydala za bejzbalovú superstar Joa Di Maggia. Po rozvode sa však jej láska k Millerovi vrátila. Priťahoval ju jeho asketický vzhľad intelektuála a dramatického spisovateľa. On mal štyridsať, ona dvadsaťdeväť. Tentoraz už Miller opustil manželku a Marilyn, aby sa zaňho mohla vydať, prešla na židovskú vieru. Potom už nič nestálo proti zväzku ,,najväčšieho intelektu s najsexi telom“. Bolo to v roku 1956.
Čarodejnice zo Salemu
„Charakter definujú problémy, ktorým sa človek nemôže vyhnúť. A tiež tie, ktorým sa vyhol a ktoré v ňom vyvolávajú výčitky svedomia,“ napísal si raz Arthur Miller do zápisníka.
V polovici 50. rokov bol Arthur Miller v situácii pre neho príznačnej – dramatickej. Za sebou mal medzinárodnú slávu divadelnej hry Smrť obchodného cestujúceho, ktorá bola spracovaná aj filmovo, ale tiež obvinenie Výboru pre vyšetrovanie neamerickej činnosti zo sympatií ku komunizmu. Keď v roku 1953 uviedli jeho hru Čarodejnice zo Salemu, dielo sa hodnotilo ako kritika antikomunistickej hystérie, ktorú v USA rozpútal senátor Joseph McCarthy. Pre Millera bolo najväčším sklamaním, že výboru ho udal jeho veľmi dobrý priateľ, divadelný a filmový režisér Elia Kazan (pred štyrmi rokmi dostal Oscara za celoživotné dielo). Vtedy sa ich priateľstvo navždy skončilo.
Keď Millera neskôr pozvali pred vyšetrovací výbor, aby uviedol mená svojich kolegov – spisovateľov, ktorí boli komunistami alebo ich sympatizantmi, odmietol to. Jeden filmový režisér sa vtedy Marylin, už ako Millerovej novej manželke, vyhrážal, že ak Arthur nepovie mená, s jej kariérou bude koniec. Marilyn mu na to odpovedala, že je na svojho muža hrdá a bude ho vždy podporovať. Millera potom spolu s ďalšími mnohými kolegami zaradili na ,,čiernu listinu“ a nemohol sa zúčastniť ani na premiére Čarodejníc zo Salemu v Bruseli. Nedostal totiž pas.
Láska alebo životný omyl?
Ich manželstvo trvalo necelých päť rokov. Kdekoľvek sa spolu objavili, Marilyn muži vyzliekali pohľadom. Millera pritom vôbec nebrali do úvahy. Ona bývala náladová, často užívala utišujúce prostriedky, musela navštevovať psychiatra. Obaja však úprimne túžili po skutočnej láske a pokoji. Ona sa chcela oslobodiť od imidžu sexbomby a bola presvedčená, že sa úprimne zaľúbila. V Millerovi našla aspoň na nejaký čas muža, ktorý sa jej pokúšal rozumieť a pomôcť.
Napriek všetkému bolo ich manželstvo obojstranne veľkou chybou. Obaja chceli totiž nemožné – spojiť dva vzdialené svety. Kým bol Miller s Marilyn, nenapísal pre divadlo nič. Rozhodol sa byť jej citovou oporou. Presviedčal ju, že nie je sama na svete. Nedokázal však urobiť nič proti tomu, aby sa Marilyn počas jedného nakrúcania nezamilovala do francúzskeho šansoniéra Yvesa Montanda. Rozviedli sa v roku 1960. Unavený Miller vtedy vyhlásil: ,,Moja noha viac do Hollywoodu nevkročí.“
Dva roky po rozvode už verejnosť oplakávala nešťastnú herečku a vinu za jej tragickú smrť zvaľovala aj na Millera.
ĽUDO PETRÁNSKY
Povedali:„Prepíšem históriu oboch našich životov. Nie tragický, ale americký epos! Som presvedčený, že mám na to silu.“
(Arthur Miller pred manželstvom s Marilyn Monroe)
*
„Život s Marilyn patril k najvzrušujúcejším, ale aj najkomplikovanejším etapám môjho života.“
(Arthur Miller po manželstve s Marilyn Monroe)
*
„V Arthurovi som hľadala otca, ktorého som nikdy nepoznala. Bol to zároveň symbol Ameriky vyšších hodnôt.“ (Marilyn Monroe)
*
„O živote s Marilyn sme sa s Arthurom takmer nerozprávali. Vždy, keď sa spomenulo jej meno, reagoval rovnako: buď mlčal, alebo nervózne odvrkol.“
(Fotografka Inge Morathová, posledná manželka Arthura Millera)
*
„Dúfam, že moja kniha nie je len o demýtizácii. Snažila som sa ísť čo najviac pod kožu a do veľkej žánrovej šírky, preto sa domnievam, že Blondínka je oveľa viac než len o filmovej hviezde Marilyn Monroe. Je to rozpor medzi ňou a civilnou Normou Jeane Bakerovou, čo je vlastné meno M. M. Samozrejme, je to aj o Arthurovi Millerovi, v ktorom Marilyn videla najmä Dramatika. Je to však aj dokument o Amerike, o jej prehreškoch a úspechoch.“
(Spisovateľka Joyce Carol Oatesová o svojej úspešnej knihe Blondínka)
Arthur Miller – narodil sa 17. 10. 1915 v New Yorku. Jeho rodičia boli poľskí židia. Spolu s Tennessee Williamsom a Eugenom O‘Neillom patrí k najväčším dramatikom 20. storočia. Jeho najslávnejšie divadelné hry – Smrť obchodného cestujúceho, Čarodejnice zo Salemu alebo Skúška ohňom, Cena, Po páde, Cesta z hory Morgan – sú dodnes v repertoári svetových divadelných scén. Nové naštudovanie Smrti obchodného cestujúceho v réžii Roberta Fallsa sa v roku 1999 stalo najúspešnejšou inscenáciou na Broadwayi. Mnohé z jeho hier boli aj sfilmované alebo adaptované v televízii. Získal množstvo cien – vrátane Pulitzerovej a prestížnych amerických divadelných cien Tony.
V druhej polovici 60. rokov bol prezidentom medzinárodného PEN klubu. Bol trikrát ženatý. Jeho manželkami boli Mary Slatteryová (od r. 1940 do 11. 6. 1956), Marilyn Monroe (29. 6. 1956 – 20. 1. 1961) a od roku 1962 fotografka rakúskeho pôvodu Inge Morathová, ktorá v januári 2002 zomrela. Z prvého manželstva má dcéru Jane a Roberta, z posledného dcéru Rebeccu (1963), ktorá je režisérkou a je vydatá za herca Daniela Day-Lewisa. Žije v Connecticute.
Marilyn Monroe (1. 6. 1926 – 5. 8. 1962) – podľa návštevníkov britských kín je dodnes najkrajšou blondínkou šoubiznisu. Až potom podľa prieskumu, ktorý sa nedávno uskutočnil v sieti britských kín UCI, nasledujú Grace Kellyová, Brigitte Bardotová a Doris Dayová. Bola trikrát vydatá, všetky manželstvá boli bezdetné. Jej manželmi boli Jimmy Dougherty (od 19. 6. 1942 do júna 1946), Joe DiMaggio (14. 1. 1954 – 27. 10. 1954) a Arthur Miller (29. 6. 1956 – 20. 1. 1961). V auguste 1946 podpísala svoju prvú profesionálnu zmluvu so spoločnosťou Twentieth Century Fox a onedlho na to sa vzdala svojho pôvodného mena Norma Jeane a stala sa Marilyn Monroe. Priezvisko prevzala po starej mame. Svoje hnedé vlasy si odvtedy začala farbiť na platinový blond. Hrala takmer v tridsiatich filmoch – k najslávnejším patria Muži majú radšej blondínky, Niagara, Ako uloviť milionára, Niekto to rád horúce, Mustangy. Trikrát získala Zlatý glóbus. Zomrela za dosiaľ neobjasnených okolností, v ktorých sa často objavujú aj členovia kennedyovského klanu.
