Horký mesiac, prvotinu prozaika a esejistu Pascala Brucknera (1948), pred jedenástimi rokmi uviedol na filmové plátno Roman Polanski. Tak ako Polanského film aj literárna predloha je dielom najmä pre tých, ktorí od umenia žiadajú, aby spochybnilo najelementárnejší poriadok vecí, ktorý aj pre podvratné živly zväčša platí ako záväzný. Na výletnej lodi pláva do Indie asi tridsaťročný učiteľský pár, ktorý v súlade s módnym obdivom Európanov k Orientu chce v Ázii načerpať inšpiráciu na svoje budúce spolužitie.
Do očistnej cesty za hľadaním „vlasti Súcna“ však vpadne ako diablov advokát predčasne zostarnutý muž na invalidnom vozíku. Za sľub, že mu požičia svoju krásnu a sexuálne príťažlivú mladučkú manželku Rebekku, si invalid Franz od Didiera vyžiada, aby si vypočul jeho životný príbeh. Tak sa z Franzových úst dozvedáme, čo všetko dokáže človek, ak má v úmysle ochrániť sa v partnerskom vzťahu pred stereotypom. Franz s Rebekkou chceli dosiahnuť absolútnu lásku inými cestami, než aké povoľuje morálka a konvencia.
Aj tá najintenzívnejšia láska však podľa autora v sebe skrýva frašku a zvrátené domáce sexuálne hry partnerov v podstate len ilustrujú malomeštiacku nudu. Pôvodne tvorivý nekonvenčný vzťah prerastá vo vzájomné týranie. Vždy je jeden chvíľu páchateľom a hneď zasa dobrovoľnou či nedobrovoľnou obeťou. Celé to vyvrcholí nehodou, ktorá z rozprávača urobí invalida.
Bruckner, absolvent filozofie na Sorbonne, ako sa ukázalo v románoch Zlodeji krásy a Božské dieťa, uplatňuje v prozaickej tvorbe svoje schopnosti brilantného esejistu. V Horkom mesiaci napríklad vyvracia Franzovými ústami názor, že perverznosť rovná sa živočíšnosť, ale naopak práve živočíchy sa na rozdiel od ľudí pária „normálne“. Zlo charakterizuje nie ako prejav neviazanosti, ako zlyhanie mravných princípov, ale ako výraz odriekania, askézy. Lebo zlý človek vraj musí vyvinúť úsilie a bojovať s predsudkami, ktoré ho nútia byť dobrý. Práve na tomto mieste nájdeme jasnú súvislosť s esejistickou knihou Pokušenie nevinnosti, v ktorej sa Bruckner venuje ľudskému nešváru až exhibicionisticky predvádzať bezúhonnosť.
Aj v láskyplnom spôsobe, akým perspektívny lekár Franz - teraz invalid - nachádza na začiatku Židovku Rebekku, obyčajnú kaderníčku, pôvodom z Tuniska, nájdeme falošnú mravoučnosť dobre situovaných reprezentantov francúzskej „kaviárovej“ ľavice.
Pred takýmto pokrytectvom kedysi varoval Günter Grass a čosi podobné hovorí aj v Paríži narodený znalec Nemecka Pascal Bruckner. V knihe píše o nemiestne okázalom nemeckom zbožňovaní Židov len preto, aby sa tak očistili za minulosť. Dôsledok: Žid, ktorý takúto lásku neprijme, je pre nás zradca. Horký mesiac je teda román ľúbostný aj politický.
