svoje osobné dáta nechcú zverejniť pred neznámymi ľuďmi niekde na ulici.
Podľa splnomocnenca na ochranu osobných údajov v informačných systémoch Pavla Husára je otázka ochrany osobných údajov pri petíciách problematická. „V zásade by sa však organizátori petície, teda petičné výbory, mali správať rovnako ako iné fyzické a právnické osoby, ktoré narábajú s informačnými systémami obsahujúcimi osobné údaje. Platí teda zákon o ochrane osobných údajov. Majú právo ich zhromažďovať a spracúvať, ale zároveň majú povinnosť ich ochraňovať,“ hovorí.
Petície, ktoré sa končia v Národnej rade SR, sú uschované tak, aby osobné údaje signatárov nemohli byť zneužité. „Originály petičných hárkov ukladáme do archívu Národnej rady SR. Obyčajné petície sa archivujú 5 rokov, dôležitejšie, napríklad petícia za priamu voľbu prezidenta, 10 rokov. Potom sú skartované podľa skartačného poriadku. K hárkom majú prístup iba dve pracovníčky archívu. Ani ony z nich však nemôžu údaje odpisovať, pretože hárky pred uložením zviažeme a zapečatíme. Manipulácia s nimi bez vedomia vedenia odboru by sa dala ľahko zistiť,“ hovorí Ivana Jalčová, riaditeľka odboru pre petície, sťažnosti a vnútornú kontrolu Národnej rady SR. Do hárkov už raz uložených v archíve nemôžu jednoducho nahliadnuť ani poslanci. „Musia požiadať náš odbor o povolenie a vyžiadať si isté údaje. Kópie originálov hárkov môžu prezerať len ak žiadosť schváli príslušný parlamentný výbor a riaditeľ kancelárie,“ hovorí Jalčová. (mar)
