
Matt Damon (vľavo) a Robert Redford. Herec Robert Redford si ako režisér vykolíkoval jedinú parcelu – cituplnosť. Zaobchádza s ňou celkom šikovne: od Obyčajných ľudí cez Zaklínačov koní až k novinke Legenda o slávnom návrate. FOTO – DAVID JAMES
Mladý golfový hráč Rannulph Junuh (Matt Damon) bol kedysi ozdobou svojho športu. Stelesňoval dokonalú harmóniu pohybu a tela, on a jeho nádherný švih boli jedno. Na bojiskách prvej svetovej vojny však prišiel o nevinnosť a, vnútorne zlomený, svoj švih stratil. Až začiatkom tridsiatych rokov sa vracia do rodného mesta Savannah, posmutnelého z hospodárskej depresie – neznámy vojnový hrdina a už takmer zabudnutý športový idol.
Film Legenda o slávnom návrate (The Legend of Bagger Vance) je už šiestym režijným projektom jednej z veľkých hollywoodskych legiend, šesťdesiattriročného Roberta Redforda. Príbeh je z rovnomenného románu Stevena Pressfielda napísaného podľa skutočnej udalosti.
Verný svojej línii, vedie Redford divákov do mäkkých odtieňov minulosti dvadsiateho storočia zavisnutej v jemných hmlách. Súčasnosť je len naznačená: rozprávač, starý športový komentátor (Jack Lemmon) – smrť na jazyku – spomína na udalosti, ktoré zažil v inom čase ako malý chlapec a ktoré urobili z neho obdivovateľa golfu, ba legendu tohto obdivu. Naivitu jeho pohľadu na príbeh veľkého Rannulpha maskuje detská perspektíva rozprávača.
Športová rozprávka
Legenda o slávnom návrate, ktorá práve prichádza do slovenských kín, musí potešiť umelecké duše všetkých verejne známych slovenských hráčov golfu – síce ich je len pár, ale o to viac sa o ich láske k tomu športu vie. Tento film s úctou stavia golf na roveň životnej filozofii. „Nie je o hraní golfu, ale o duchovnej ceste človeka,“ tvrdí pre nemecký Der Spiegel Redford. „To ma zaujíma, pretože sily, ktoré pôsobia proti nášmu úsiliu, mávajú neuveriteľnú hybnosť. A vždy sa mi páčilo, že golf je takou úžasnou metaforou života. Na dráhe tých osemnástich jamiek vás stretne v podstate všetko, s čím sa musíte konfrontovať aj v skutočnom živote: trápenie, šťastie, strach, zúrivosť. Navyše ste vydaní na milosť a nemilosť prírode a hru môžete mať pod kontrolou len do istej miery. Takže golf má pre mňa v sebe až čosi mystické – to ma oslovilo.“
Niekdajšia golfová hviezda Rannulph teda posedáva rozsypaná pri pohároch whisky. Na nohy ju ledva dostane výzva hrať ako miestny matador proti golfovej špičke na súťaži, ktorá je uprostred krízy poslednou nádejou dojemnej a krachujúcej majiteľky golfového ihriska niekdajšej Rannulphovej priateľky a má ju zachrániť pred bankrotom.
Do jeho depresie však vkročí Bagger Vance (Will Smith), titulný hrdina, ktorý je vlastne skôr v pozadí, ale jeho trošku nadprirodzená postava dáva príbehu atmosféru a švih. Chce mu nosiť palice a stáť za chrbtom s prípadnými tipmi – lenže vie ešte viac, pomáha Rannulphovi preliezať nástrahami rozloženej duše. Ako rozprávková postava prepašovaná do športovej drámy prevedie Rannulpha víťazne cez piesok, vysokú trávu a tých osemnásť jamiek.
Sentiment a nostalgia
Pôvodne mal Rannulpha hrať Redford a jeho Baggerom Vanceom mal byť Morgan Freeman. Redford sa nakoniec rozhodol pre mladšie, menej patetické varianty: Matta Damona a Willa Smitha, ktorí zvládajú svoje postavy bezchybne a pridávajú štipku jemnej irónie. „Pochopil som, že bude zaujímavejšie ukázať tragédiu mladého muža a jeho poničenej nevinnosti a odvahy.“
Vyšperkované zábery kamery Michaela Ballhausa sa kúpu v béžovej nostalgii tridsiatych rokov. Nežné obrazy evokujú sentimentálnu uhranutosť tým sladkým, čo už nie je.
„Sentiment nie je to pravé slovo,“ hovorí Redford. „Ale cítim istú nostalgiu za tým, čo sa nám stratilo. Momentálne nakrúcame s Tonym Scottom projekt The Spy Game o operáciách CIA v Berlíne, Bejrúte a Vietname v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Najviac som sa tešil na Berlín. Lenže tam sme nakoniec nakrúcať nemohli, lebo Berlín už nevyzerá ako Berlín. Priveľa McDonaldov. Za niečím stále cválame a ani nevieme, čo pri tom cvale zostane ležať za nami. To ma zaujíma.“
Robert Redford začal režírovať, pretože ako hollywoodsky herec bol „frustrovaný a znechutený“ – chcel byť radšej vlastným tvorcom a pánom. A je tiež jednou z mála hereckých celebrít, ktorých tvorivá dráha sa neskončila trápne. Jeho filmy majú vlastný rukopis a inteligentný pátos akceptovaný divákmi aj kritikou.
Patrí k hviezdam, ktoré sa snažia nenechať vycucnúť hollywoodskou prevádzkou a svojou rolou superhviezdy. Niežeby mu prekážalo, že je aj po šesťdesiatke krásny a že za ním šalejú jeho obdivovateľky. „To by som klamal.“ Priznáva, že vek mu nie je na prekážku ani pokiaľ ide o záujem žien. Ženy vraj tiež pokojne nech sú staršie, pretože skúsenosť je nad zlato. To tvrdí starnúci sexuálny symbol, tvorca a džentlmen.
ANDREA PUKOVÁ