Škótsky Edinburgh koncom leta ťažko porovnať s akýmkoľvek iným mestom. Pravidelne každý rok o tomto čase je nabitý kultúrou a ľuďmi. Festivaly rôznych druhov sa v ňom začínajú, končia a prelínajú. Domorodci i turisti sa priam potkýnajú o rôzne pútače, stúpajú po programových letákoch a derú sa spleťou pouličných predstavení. Jedného z mnohých tunajších podujatí, obrovského divadelného festivalu Fringe, sa zúčastňujú stovky divadelných súborov nielen z Británie, ale z celého sveta. Ľudia zo široka-ďaleka si berú dovolenky, aby mohli ísť niekoľkokrát denne do divadla.

Hrá sa všade, kde je len trochu miesta. Vidieť všetko je nesplniteľným snom. V rámci festivalu Fringe usporiadala Britská rada už tretí ročník Showcase - výberovú prehliadku britských inscenácií s heslom: „Viďte, koľko sa do vás zmestí“, dostal každý z dvesto pozvaných účastníkov dvadsať vstupeniek na 6 dní. Komu bolo málo, mohol si pridať. S cieľom zoznámiť sa s novými počinmi britských divadelníkov sa rozbehli riaditelia divadelných festivalov, manažéri a divadelní kritici zo šesťdesiatich krajín po celom Edinburghu.

Británia divadlo miluje. Je to vidno nielen na veľkom záujme divákov, ale aj na veľkom množstve divadelných skupín, ktoré tu tvoria. Po dlhšom čase akoby sa pomaly menil uhol pohľadu na svet. Neľútostnú cool dramatiku začína častejšie nahrádzať jemnejší, teplejší prístup k človeku. Aj na alternatívnych scénach sa objavuje viac psychológie, hľadanie duše. Treba totiž povedať, že domáce produkcie, ktoré sa zúčastňujú festivalu Fringe, sú divadelnou alternatívou. Veľké a renomované divadlá sa tohto podujatia nezúčastňujú. Pre tie je tu Edinburgský medzinárodný festival.

Tohtoročná úroda prezentovaná Britskou radou bola naozaj vydarená nad očakávanie. V Británii sa pestuje, asi na rozdiel od nás, dramatická spisba. Vzniká tu každoročné veľké množstvo nových pôvodných hier i adaptácií klasikov. Na Showcase sme mali možnosť vidieť všetko: od takmer klasického a v tejto krajine veľmi obľúbeného „storytelling“, teda dramatizovaného rozprávania príbehov, až po uznávanú experimentálnu skupinu hudobného divadla Theatre Cryptic, ktorá sa usiluje o veľmi vizuálnu formu hudobného divadla, o hudbu, na ktorú sa treba dívať a nielen ju počúvať.