00 h v Slovenskej národnej galérii vernisáž pod názvom Pocta kubizmu - kubizmus a kubománia v Čechách a na Slovensku.

Unikátnosť v kvalite

Kurátorka výstavy, riaditeľka SNG Katarína Bajcurová, hovorí o expozícii ako o prvej v dramaturgickom slede výstav, ktoré budú venované vzťahom, súvislostiam a kontextom vývoja slovenského moderného umenia s európskym umením.

Na výstave sa objavia špičkové mená ako Emil Filla, Bohumil Kubišta, Antonín Procházka či Otto Gutfreund, doplnené o ďalšie zahraničné hviezdy - Pabla Picassa, Salvadora Dalího, Paula Kleea, Joana Miróa či Oscara Dominguéza. Slovenské kubizujúce umenie bude zastúpené v časovom oblúku od Ľudovíta Fullu, Ester Šimerovej-Martinčekovej až po Rudolfa Filu či Jozefa Jankoviča.

„Výstava sa uskutočňuje vďaka spolupráci s Galériou výtvarného umenia v Ostrave, ktorá nám zapožičala veľkú kolekciu špičkových diel českého kubizmu,“ hovorí Katarína Bajcurová. „Kolekcia bola po dlhé roky pripravovaná Vilémom Jůzom a zlé jazyky hovoria, že mu ju závidel aj bývalý riaditeľ Národnej galérie v Prahe akademik Kotalík. Preto sme radi, že tieto diela budú prvýkrát predstavené na Slovensku. Chceli sme do výstavy zapojiť aj slávnu zbierku Vincenca Kramářa, nenašli sme však odozvu v Prahe. Navyše, v čase našej výstavy budú tieto diela vystavené v Picassovom múzeu v Paríži.“

Dve polohy

Výstava Pocta kubizmu bude mať dve polohy: vážny pohľad na český kubizmus a akúsi odľahčenejšiu: metaforický variant slovenských interpretácií kubizmu. Samostatná miestnosť bude patriť Jiřímu Kolářovi a jeho vízii na tému kubizmus, k exkluzivitám bude patriť i Sieň slávy, kde sa predstavia zahraničné hviezdy. Hoci nepôjde priam o kubistické diela, organizátori ju koncipovali so zámerom, že bez kubizmu by tieto diela nemohli vzniknúť.

Jan Kukal je dokonca presvedčený, že bratislavská expozícia bude ešte kvalitnejšia ako veľká výstava Českého kubizmu, ktorá je v týchto dňoch prezentovaná v rakúskom Salzburgu. „Chceme predstaviť diela, ktoré budú pre mnohých veľkým prekvapením. Pochádzajú totiž zo súkromných zbierok. Či už je to dielo Antonína Procházku, Františka Foltýna alebo Otta Gutfreunda, o ktorom mnohí renomovaní odborníci hovoria, že bol lepším sochárom ako sám Picasso.“

Algebra modernej maľby

„Treba su uvedomiť, že kubizmus sa v slovenskom umení nikdy neuplatnil ako ucelený systém,“ hovorí Katarína Bajcurová. „Fungovali len jednotlivé prvky a postupy vybraté z jeho tvaroslovného repertoáru. Existovali fragmentárne, často intuitívne, mimo rámec pôvodnej konceptuálnej estetiky kubizmu, krížili sa, prekrývali, navrstvovali na iné výtvarné modely videnia a stvárnenia skutočnosti. Obraz v poňatí slovenskej výtvarnej moderny bol totiž temer vždy hybridným tvarom, kde sa jednotlivé podnety často spájali protichodne, ba neraz kacírsky proti pravidlám, z ich nepochopenia sa však neraz dokázala zrodiť jeho iná, originálna podoba.“

Kurátorka výstavy uviedla aj slová Oskara Čepana, ktoré napísal do katalógu neuskutočnenej výstavy obrazov Mariána Čunderlíka z roku 1958. Tie by mohli znieť aj ako motto k ďalšej vlne kubizujúcich inšpirácií slovenského maliarstva z prelomu 50. a 60. rokov.

„Logická je cesta od línie k plochám a k plastike výrazu. Logická je cesta, na ktorej prvkami analýzy, poučenej kubizmom, smeruje k syntetickému traktovaniu námetu. Kubizmus vytvoril prvky algebry modernej maľby. Obchádzať jeho poučenia znamenalo by vracať sa k plachetniciam, balónom a fiakrom.“

Panoráma mien

Široká panoráma kubizujúcich tendencií na Slovensku je zaujímavou konfrontáciou s európskymi pohybmi. Táto časť sa začína pri Františkovi Foltýnovi, pokračuje cez Ľudovíta Fullu, Mikuláša Galandu, Ester Šimerovú-Martinčekovú, Zola Palugyaya, generáciu druhej svetovej vojny - Vincent Hložník, Ladislav Guderna, Ferdinand Hložník - až na prelom 50. a 60. rokov.

Tie sa prejavili v diele Mariána Čunderlíka a niektorých „galandovcov“ a najvýznamnejšie azda u Milana Laluhu. V situácii 60. rokov sa kubizmus premietol v diele Milana Dobeša, Jozefa Jankoviča, Juraja Meliša, Stana Filka, Bohuša Záboja-Kuľhavého, ale i Miloša Urbáska, Rudolfa Fila a Eduarda Ovčáčka, pri diele ktorých išlo už o akúsi mutáciu kubizmu do gestickej maľby a lyrickej abstrakcie.

Zásluhou poisťovne Allianz, ktorá diela poistila, a Slovenským telekomunikáciám bude počas trvania výstavy do 14. októbra zabezpečený bezplatný vstup pre mládež, študentov a dôchodcov.

ĽUDO PETRÁNSKY

TUCET, ČO TREBA VIDIEŤ 1. Pablo PICASSO: Sochár a model, 1933, kresba (súkromná zbierka)

2. Paul KLEE: Dve postavy, 1940, pastel (súkromná zbierka)

3. Salvador DALÍ: Pocta Lorcovi, komb. technika, nedatované (súkromná zbierka)

4. Otto GUTFREUND: Čelista, 1912 - 1913, bronz (súkromná zbierka)

5. Emil FILLA: Fajčiar, 1913, olej na plátne (Galerie výtvarného umění Ostrava)

6. Antonín PROCHÁZKA: Koncert, 1912 (Galerie výtvarného umění Ostrava)

7. Bohumil KUBIŠTA: Hypnotizér, 1912 (Galerie výtvarného umění Ostrava)

8. Ľudovít FULLA: Balóny, 1930, olej na plátne (SNG)

9. Josef ČAPEK: Chlapec s obručou, 1914 (Galerie výtvarného umění Ostrava)

10. Václav ŠPÁLA: Dve ženy pri vode, 1914 (Galerie výtvarného umění Ostrava)

11. František FOLTÝN: Dostojevskij, 1922, olej na plátne (Moravská galerie v Brne)

12. Jiří KOLÁŘ: Červená madona, 1991 (súkromná zbierka)

(Výber podľa autorov výstavy Kataríny Bajcurovej a Jana Kukala zo 147 vystavených diel)