Prieskum financovaný Európskou komisiou zistil, že mladí ľudia z Bratislavy sa cítia byť Slovákmi, ale v 57,2 percenta tiež Európanmi, a to dokonca silne. Ako je to v ostatných regiónoch Slovenska, sa zatiaľ neskúmalo. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
O necelý rok, v marci 2004, sa Slovensko stane právoplatným členom Európskej únie. Od tohto dátumu budeme môcť bývať a pracovať v ktorejkoľvek z jej 25 členských krajín. Je to možnosť a výzva najmä pre mladých ľudí, vyzbrojených sebavedomím a znalosťami niekoľkých cudzích jazykov.
Vedia však, čo im život v únii prinesie? Veď v referende o vstupe Slovenska do Európskej únie to boli práve mladí ľudia, ktorí nevyužili možnosť povedať svoje áno.
V prvom úspešnom referende na Slovensku hlasovali predovšetkým starší občania – generácia, ktorej prinieslo otvorenie sa Západu skôr nevýhody (rozpadajúci sa štátny penzijný a sociálny systém).
Ako vnímajú mladí ľudia úniu? Cítia sa byť jej členmi alebo majú vzťah skôr k svojej rodnej krajine? Odpoveď na tieto otázky sa snažil nájsť aj projekt Orientácie mladých mužov a žien na občianstvo a európsku identitu, financovaný Európskou komisiou. Ten koncom roka 2002 porovnával názory mladých ľudí, žijúcich v hlavných mestách Nemecka, Španielska, Veľkej Británie, Čiech a Slovenska, na to, ako vnímajú a prežívajú svoju identitu, občianstvo a väzby na lokálne spoločenstvo, národ a Európu.
Jeho výsledky hovoria, že národné cítenie prevažuje rovnako u Bratislavčanov, Pražanov, ako aj Edinburčanov či Manchesterčanov. Mladí obyvatelia týchto veľkých miest sa cítia byť predovšetkým Slovákmi, Čechmi, Škótmi a Angličanmi.
Súčasne sa podstatná časť mladých občanov Bratislavy (57,2 percenta) a najmä Prahy (62,4 percenta) cíti byť silne a veľmi silne Európanmi. U Angličanov a Škótov, aj keď sú členmi EÚ, sa takéto európske cítenie nerozvinulo. Viac sa cítia byť Britmi.
Opýtaní mladí Bratislavčania, ale najmä Pražania si myslia, že začlenenie do EÚ bude mať veľký dosah na ich krajinu, región, ale aj na nich osobne. Tento dosah bude podľa viac ako polovice z nich prevažne pozitívny.
12 až 16 percent z nich si však uvedomuje aj možné negatívne súvislosti nášho začlenenia sa do únie, či už pre seba, pre svoje mesto alebo svoju krajinu.
Je zaujímavé, že mladí Slováci nevidia vzťah medzi začlenením krajiny do Európskej únie a svojím životným osudom. Svoj úspech a budúcu prosperitu odvodzujú skôr od vlastneho úsilia, ako od prosperity regiónu alebo krajiny v novej Európe.
