MAROŠ HUŤA, 22-ročný, prevádzkar v nákupnom stredisku, Bratislava: „Premýšľam nad prácou v zahraničí, ale je to trochu komplikované. Čo by som tam robil? Prevádzkara asi nie, my sme sa na škole jazyky veľmi neučili. Možno by sa dal zaplatiť nejaký jazykový kurz. Na druhej strane, keď človek stále v správach vidí, ako niekto zaplatil agentúre za prácu v zahraničí a potom žiadnu nedostal, mám to riskovať?
Ale rozmýšľam nad tým už dlhšie. Po vstupe do únie sa podľa mňa životné náklady strašne zvýšia, to sa nebude dať zvládať z nášho nízkeho platu. A keď som zatiaľ slobodný, nemám žiadne záväzky, určite by mi dobre platená práca v zahraničí bodla, aspoň by som si mal neskôr z čoho kúpiť byt. Ak by mi niekto dal dobrú a serióznu ponuku, možno by som išiel aj hneď. Čo ak tam na mňa čaká nejaká bohatá frajerka? (smiech).“
EVA MIKLOVIČOVÁ, 19-ročná, kozmetička, Banská Bystrica: „Neviem, či sa po vstupe do únie niečo zmení, skôr nám asi stúpnu náklady. Prácu v zahraničí si hľadať nechcem. Možno by som tam dobre zarobila, ale ja chcem byť so svojimi rodičmi, nie sa túlať po svete. Čo by som tam robila? Mne je dobre, tu, doma.“
DANKA JAKUBÍČKOVÁ, 21-ročná, referentka, Bratislava: „Vzhľadom na to, že mám poriadne nízky plat, len 8500 korún, išla by som aj hneď. Keď nadíde tá správna chvíľa, myslím, že sa po práci v zahraničí poobzerám. Trochu si oprášim angličtinu na jazykovom kurze a skúsim to.
A či by som chcela v zahraničí žiť? Podľa toho, ako by sa mi tam zapáčilo. Ak veľmi, tak by som tam aj ostala. Ale bolo by naozaj fajn nájsť si v zahraničí dobrú prácu.“
MILAN SMYK, 24-ročný, absolvent vysokej školy, Prešov: „V zahraničí som už brigádoval, dá sa tam dobre zarobiť. A teraz, keď som skončil školu, možno je načase sa poobzerať aj po trvalejšej práci v zahraničí. Určite to skúsim, ale či tam na mňa čakajú, veru neviem. Radšej však vyskúšať, ako ostať tu a nemať prácu.“
