FOTO - ARCHÍV
Aj ja som sa ešte ako študent práva rozhodol študovať práva Európskej únie v zahraničí. Keďže však moja domáca vysokoškolská inštitúcia v tom čase nemala uzatvorenú dohodu o výmene študentov v rámci programu Socrates (podprogram Erazmus) s inou vysokou školou členského štátu únie, nemohol som počas štúdia túto možnosť využiť.
Neostávalo mi nič iné, než vyskúšať ďalšiu alternatívu – štúdium v zahraničí po skončení vysokej školy. Cez internet som si vybral ročný postgraduálny študijný program Právnickej fakulty Univerzity v Gente (Belgicko), zameraný na Európske a porovnávacie právo.
Aby som sa mohol o štúdium uchádzať, musel som preukázať dostatočnú znalosť angličtiny, vyplniť a zaslať prihlášku, dva odporúčacie listy, motivačný list, životopis, výpis známok (všetko v angličtine) a doložiť doklad o vysokoškolskom vzdelaní.
Keďže iba absolvovanie TOEFL testu zangličtiny ma vyšlo na 110 dolárov, ako nevyhnutné sa mi od začiatku javilo získanie grantu, štipendia či inej finančnej pomoci, ktorá by aspoň sčasti pokryla náklady spojené so štúdium v zahraničí.
Myslel som si, že to vzhľadom na spomínané vyhlásenia verejných činiteľov nebude problém.
Potom, čo som so žiadosťou o pomoc neuspel na svojej domácej univerzite, ma však čakalo ma rovnaké sklamanie aj v Slovenskej akademickej a informačnej agentúre. Tá síce pre Belgicko ponúkala štipendium 720 eur mesačne, ale podľa podmienok, ktoré zverejnila, sa o toto štipendium mohol uchádzať iba doktorand alebo mladý vedecký pracovník. Belgická strana, ktorá štipendium na základe medzivládnej dohody hradí, pritom toto obmedzenie v zmluve neuvádza. Uvedený rozpor mi na ministerstve školstva vysvetliť nevedeli.
Prostredníctvom Belgického veľvyslanectva som kontaktoval Ministerstvo Flámskeho spoločenstva Flámsku medziuniverzitnú radu. Na Slovensku som v rovnakom čase oslovil mimovládne organizácie a nadácie, ako NOS – Nadáciu Otvorenej Spoločnosti, EURODESK, Rotary Klub. Všetky moje pokusy ale boli bezúspešné.
V máji tohto roku som dostal rozhodnutie o prijatí na vybraný postgraduálny študijný program. Na základe mojej žiadosti sa mi našťastie hostiteľská vysokoškolská inštitúcia rozhodla odpustiť školné 3750 euro v plnej výške. Ďalší krok k môjmu vytúženému cieľu.
Overovanie vysokoškolského diplomu pre potreby zahraničia si vyžiadalo návštevu Bratislavy, dvoch ministerstiev (min. školstva a min. spravodlivosti), súdneho tlmočníka, čas, peniaze a pevné nervy. Ak nie ste z Bratislavy alebo okolia, musíte počítať s ďalšími výdavkami, keďže s ohľadom na úradné hodiny inštitúcií by ste museli mať šťastie, aby sa Vám overenie podarilo vybaviť v priebehu dňa.
A keď ste toto všetko zvládli a stále ste rozhodnutí študovať v zahraničí vedzte, že Vaše problémy sa ešte neskončili. Musíte si totiž vybaviť študentské víza do krajiny v ktorej budete študovať. Keďže ich ešte nemám vybavené, na tomto mieste sa zdržím komentára.
Aj napriek všetkému verím, že sa mi študovať v Belgicku podarí.
Tým, ktorí sa chystajú študovať po skončení vysokej školy v zahraničí, držím palce a želám im, aby sa nenechali odradiť.
VLADIMÍR IVANČO, absolvent Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach
(Vaše názory posielajte na sona.rebrova@sme.sk )
