BRATISLAVA 13. augusta (SITA) - Výška dávok ani príspevkov v rámci systému sociálneho zabezpečenia sa v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie upravovať nebude. "Únia určuje smernicami veľa podmienok a nástrojov, ktoré musia členské štáty v oblasti sociálneho zabezpečenia plniť, neurčuje však minimálne štandardy," uviedol pre agentúru SITA Peter Húska z tlačového odboru Ministerstva práce a sociálnych vecí SR. V oblasti predpokladá EÚ podľa neho koordinovaný postup, ale úpravu národných sociálnych systémov ponecháva v kompetencii jednotlivých členských štátov.
Podľa Húsku však môže nastať situácia, že po presťahovaní sa do iného členského štátu bude mať slovenský občan podľa slovenských pravidiel dávku, ktorá nebude na úrovni minima garantovaného štátom pobytu. V takom prípade je možné, že štát pobytu podľa pravidiel národnej legislatívy doplatí občanovi prostriedky do garantovaného minima. "Záleží to ale od vnútornej legislatívy toho ktorého štátu," dodal Húska.
Po vstupe do EÚ budú môcť slovenskí občania pracovať v členských štátoch únie bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo ich nárok na dávky zo systémov sociálneho zabezpečenia. Pri nároku na akúkoľvek dávku sa im totiž bude doba zamestnania a súčasne doba prispievania do systémov sociálneho zabezpečenia v jednotlivých krajinách spočítavať. Pre nárok na dávku SZ je v každom štáte potrebná určitá minimálna doba poistenia. Na Slovensku má človek napríklad nárok na starobný dôchodok po 25 rokoch zamestnania. "Ak takáto osoba dnes pracuje napríklad v troch členských štátoch únie a v každom odpracovala po 9 rokov, nárok na dôchodok by jej v súčasnosti zrejme nevznikol ani v jednom štáte," uviedol Húska. Po vstupe Slovenska do únie a spočítaní všetkých odpracovaných rokov v rámci členských krajín EÚ, ku ktorému štáty únie priamo zaväzuje nariadenie EÚ, však bude mať občan nárok na poberanie starobného dôchodku.
Spočítavanie dĺžky zamestnania v jednotlivých štátoch sa okrem starobných dôchodkov vzťahuje aj na invalidné dôchodky, pozostalostné dôchodky, dávky nemocenského poistenia, úrazové dávky, podpory pri úmrtí, dávky v nezamestnanosti a rodinné dávky. Nariadenie EÚ sa však nebude aplikovať na oblasť sociálnej pomoci.
Poistené odvody do systémov sociálneho zabezpečenia bude osoba platiť v štáte, v ktorom pracuje. Krajina pobytu bude taktiež vyplácať jednotlivé dávky. Ak občan pracoval počas života vo viacerých členských štátoch, bude si štát pobytu podľa Húsku nárokovať na časť dávok zo systémov iných štátov, do ktorých osoba v minulosti prispievala.
