Na úvod niekoľko faktov. Toto leto na Slovensku prvý raz od pádu newyorských dvojičiek znova nakrúcajú americkí a britskí filmári. V Čachticiach, Martine, Terchovej či vo filmových ateliéroch na Kolibe chystá takmer bez publicity režisér Kevin Connor dvojdielny televízny film pre stanicu Hallmark. Kvôli Frankensteinovi pricestovali na Slovensko hviezdy ako Donald Sutherland, William Hurt, Julie Delphyová, no tiež v úplnej tichosti. Iba tri médiá dostali možnosť stráviť po hodine na nakrúcaní. Jedna televízia, jeden časopis a náš denník.
Kedy, kde a s kým sa budeme rozprávať, bolo vopred určené. SME mohlo prísť na Kolibu v deň, keď sa nakrúcala scéna v laboratóriu doktora Frankensteina. Na pľaci bol z hercov iba predstaviteľ Viktora Frankensteina, Alec Newman. Anglický herec je vychádzajúcou hviezdou filmového showbiznisu a u nás ho poznajú pravidelní diváci televízneho kanálu Hallmark. Rozprávať sa s ním však nedalo. Monštrum, ktoré sa pokúšal oživiť, zas suplovala bábka máčajúca sa v starobylej vani. To je totiž jedna z hlavných podmienok, žiadny novinár nesmie uvidieť, ako vyzerá výtvor nešťastného doktora Frankensteina. Výzor musí zostať tajomstvom až do premiéry, ktorá bude ešte tento rok. Vie sa len, že bude celkom iný ako doterajšie obludy, teda žiadna hranatá hlava plná skrutiek, a že ho hrá Luke Goss. Hviezda britskej popmusic konca 80. rokov, ktorá neskôr vymenila kapelu Bros za účinkovanie v londýnskych muzikáloch.
A predsa sa točí!
Pôvodne sa so Slovenskom ako miestom nakrúcania nerátalo. Po útoku na newyorské dvojičky z bezpečnostných dôvodov záujem o nakrúcanie v postsocialistických krajinách upadol. Aj preto, že v mestách zvyčajne nie je k okamžitej dispozícii letisko. Výnimkou je Praha, ktorá má dnes už v Hollywoode také meno, že ju produkčné spoločnosti chápu ako hollywoodsku pobočku.
Slovenskí filmári sa však nevzdávajú. Generálna riaditeľka produkčnej spoločnosti Koliba Production and Service Iveta Hrdlovičová chodieva pravidelne do USA a snaží sa sem pritiahnuť amerických filmárov. Aj vo februári tu absolvovala asi dvadsaťpäť pracovných stretnutí, kde prezentovala Slovensko a kolibské ateliéry.
„Tentoraz som mala šťastie, jedného z producentov nadchla nová destinácia v strednej Európe. Hoci sám pre nás prácu nemal, spomenul si, že Hallmark bude nakrúcať Frankensteina a že jeho kolega, producent Jim Wilberger, sa chystá na obhliadky do Európy. Poslal mu podklady o Kolibe, a ten, hoci pôvodne mal navštíviť iba Česko, Chorvátsko, Maďarsko a Rumunsko, tesne pred odletom zaradil do cestovného plánu aj Slovensko.“
Američania prileteli na prelome marca a apríla. Nič o nás nevedeli, ukázali im teda všetko od Bratislavy po Levoču.
„Síce ešte pokračovali v ceste aj do ostatných krajín, ale viacmenej boli rozhodnutí. Zostali sme v kontakte a piateho mája sa začalo s prípravami na nakrúcanie. To štartovalo šiesteho júla a dovedna tu americký štáb strávi 54 filmovacích dní.“
Slováci nestoja bokom
Na Slovensku už v minulosti vznikli viaceré filmy amerických spoločností, napríklad Dračie srdce, Peacemaker či Uprising. Vo filmovom štábe však nikdy neboli na čelných pozíciách Slováci, ale Taliani, Chorváti.
„Teraz je to prvý raz inak, napríklad na čele produkcie stojí Slovák – Marián Postihač,“ hovorí Iveta Hrdlovičová. „Keďže tento projekt sme sem priniesli my, snažili sme sa dostať do čelných pozícií čo najviac našich ľudí, aby nadobudli skúsenosti. Žiaľ, máme jeden handicap. Väčšina ľudí, ktorí vo filme pracovali celý život a sú naozaj profesionáli, nehovorí po anglicky. Hallmark nám však vyšiel v ústrety a zariadil, aby mal každý poruke po anglicky hovoriaceho asistenta. Je to obojstranne výhodné. Skúsení Kolibčania môžu pracovať a mladí ľudia získajú cenné skúsenosti.“
Vo filme sa objavia aj viacerí slovenskí herci, napríklad Andy Hryc, Vlado Černý, Peter Šimun, Vlado Hajdu, Tomáš Maštalír, Milan Bahúl a najmä Monika Hilmerová. Tá má veľkú ženskú rolu, je jednou z členiek rodiny doktora Frankensteina.
„Keďže Jim Wilberger nemohol nič vedieť o slovenských hercoch, pozvala som ho na Tančiareň do SND. Bol nadšený, povedal, že Milan Bahúl by sa typovo hodil aj na monštrum. A Monika Hilmerová, ktorá prišla na casting, okúzlila Američanov natoľko, že získala rolu, na ktorú sa dovtedy rátalo s londýnskou herečkou.“
Ľadovec na Kolibe
Američania majú prenajaté dva z kolibských ateliérov. V najväčšom stoja kulisy polárnej krajiny a obrovská maketa korábu, ktorý uviazol na ľadovcoch. Loď a snehové pláne zohrávajú v príbehu kľúčovú úlohu. Tu sa film začína aj končí. Posádka lode nájde v závejoch celkom zničeného Viktora. Až sem dohnalo monštrum svojho stvoriteľa. Doktor sa ho usiluje nájsť, lebo jeho „dieťa“ má za sebou niekoľko vrážd a on chce zabrániť ďalšiemu nešťastiu. Prenasleduje ho až do nehostinných končín, kde si kladie zásadné otázky, kam až človek môže zájsť, keď poruší zákony prírody a Boha a vzoprie sa smrti.
Pri lodi natrafíme na scénografa Tomáša Berku. Za desať rokov je to už piaty film z americkej produkcie, na ktorom sa podieľa.
„Spoločnosti chodili na Slovensko znovu a znovu, takže sme sa už poznali, vedeli, že sa na nás môžu spoľahnúť. Teraz však prišiel celkom nový štáb, takže nás spočiatku len skúšali, či vôbec dokážeme urobiť prácu dobre a na čas. Ale bariéra sa rýchlo prelomila, hneď, ako sme dokončili prvú dekoráciu, pochopili, že sú na správnej adrese.“
Hoci šéfom výtvarného prevedenia je americký dizajnér a slovenskí výtvarníci viacmenej iba plnia jeho pokyny, považuje Tomáš Berka prácu za prínos.
„Samozrejme, nie až tak po tvorivej stránke, ale po realizačnej a pracovnej. Sú to všetko veľkí profesionáli a oproti slovenským produkciám, kde sa pracuje v oveľa ležérnejšej atmosfére, tu je tvrdý kapitalizmus. Neexistuje povedať, že sa niečo nestihlo. Človeka to núti plne sa koncentrovať na prácu, na myšlienky, kooperovať, uvážene kombinovať ľudí.“
Zaujíma nás, či má za tie roky spolupráce aj nejakú konkrétnu skúsenosť s hollywoodskymi hviezdami, ktoré na Slovensku nakrúcali.
„Naša profesia príde na pľac, kým nastúpi štáb, a opäť sa vracia po jeho odchode. Samozrejme, že sa niekedy stretneme aj s hercami, ale nie sme práve tou zložkou, ktorá sa s nimi bratríčkuje. Skôr prichádzame do kontaktu s režisérom a kameramanom. Ale mám spomienku na Donalda Sutherlanda, ktorý účinkoval v Uprisingu a zhodou okolností príde aj teraz. Keď prišiel prvý raz na nakrúcanie, mal som práve zapálenú cigaru, lebo sa nakrúcalo vonku v prístave. Z produkcie sa skoro zbláznili, hneď za mnou bežali, ako to, že neviem, že dvesto metrov okolo neho sa nesmie fajčiť?!“
Trampoty s jogurtom
Opúšťame kašírovanú arktickú krajinu a mierime do menšieho ateliéru, kde je Frankensteinovo laboratórium. Cestou natrafíme na koproducenta Rogera LaPagea, ktorý si v príbehu zahral lekára. Herectvo je totiž jeho pôvodná profesia, účinkoval napríklad v niekoľkých muzikálových šou na Broadwayi. Na novej filmovej verzii Frankensteina sa mu vraj páči najmä to, že sa veľmi blíži pôvodnej knihe, ktorú v roku 1815 napísala iba devätnásťročná spisovateľka Mary Shellyová.
„Náš príbeh bude o stratenej duši, a nie o postavičke z kresleného komixu. Rozpráva o človeku, ktorý nechce nič iné, len aby ho mal niekto rád, no je iný, a preto ho každý tvrdo odvrhne. Je to dielo o netolerancii a o tom, čo sa stane, ak je jedinec iný ako ostatní a nezapadá do všeobecne akceptovaného modelu.“
Vážnosť odpovede zľahčí LaPage tým, že téma mu je blízka aj preto, že on osobne dobre pozná pocit osamelosti:
„V profesii producenta ste často osamotený, lebo musíte hovoriť nie, hoci veľa ľudí čaká, že poviete áno. No a vylúčený som sa cítil aj vo vašom obchodnom dome, keď som hľadal jogurt, a nevedel, ako sa to povie po slovensky. Napokon som zavolal na mobil tlmočníčke, aby som sa dozvedel, že je to rovnako ako po anglicky.“
A čo ho ešte okrem zhody v jazyku na Slovensku prekvapilo? Vraj množstvo krásnych žien a talentovaných ľudí.
„Nutne potrebujú príležitosť, bez nej sa nemôžu ďalej rozvíjať.“ Prisľúbil, že im k tomu pomôže, pretože doterajšia bezproblémová spolupráca nasvedčuje, že na Slovensku určite nie je naposledy.
U doktora Frankensteina
Na pľaci, kde sa práve nakrúcajú scény z laboratória, zúri búrka a burácajú blesky. Alec Newman je zmáčaný od hlavy po päty a medzi jednotlivými klapkami na neho maskérka neustále strieka vodu, aby pôsobil čo najvlhkejšie. V medenej vani leží bábka a doktor Frankenstein je vzrušený. Verí, že stvorenie človeka má na dosah. Je to vypätá scéna a režisér má plné ruky práce. Nemôže sa s nami rozprávať, no na chvíľku sa nás ujme sám hlavný producent Jim Wilberger. Prečo sa vlastne rozhodol pre projekt, ktorý je dobre známy? Veď kniha Mary Shellyovej bola viac ráz sfilmovaná.
„Zatiaľ však nikto nenakrútil film, ktorý by sa striktne pridŕžal knižného príbehu. Týka sa to najmä monštra. Všade bol zobrazený ako príšera, no podľa Shellyovej to bol takmer pekný muž, iba s určitými problémami. Jednoducho, nepodaril sa úplne.“
Prečo pred Chorvátskom, Rumunskom a dokonca odskúšaným Českom Američania napokon uprednostnili neznáme Slovensko?
„Pre nás boli kľúčové dve veci – koľko profesionálov dokážeme zohnať do štábu a, samozrejme, lokality. A tu sme našli všetko, čo sme potrebovali. V Bratislave sú nádherné staré uličky, ktoré nerušia telefónne káble, reklamné pútače, nie sú do nich nastavané moderné budovy. Iste, našli sme podobné uličky aj v iných krajinách, ale neboli tak štýlovo čisté. V Rumunsku napríklad mnohé budovy popadali po zemetrasení a nahradili ich novostavbami, takže sme tam nenašli kompaktný celok. Bratislava sa mi zapáčila viac ako Praha zase preto, že Praha je strašne dokonalá. Pripomína mi až Disneyland. V Bratislave je všetko komorné, príjemné. No a okúzlili ma i vaši herci. Keď na casting prišla Monika Hilmerová, zahrala svoju scénu tak presvedčivo, že nás s Kevinom takmer rozplakala. Je veľmi, veľmi talentovaná. A nielen ona. Je tu veľký potenciál talentovaných ľudí, takže hoci teraz ešte neviem, na čom budem robiť v budúcnosti, rád by som sa sem vrátil.“
O hollywoodskych hercoch sa traduje, že majú množstvo manierov, napríklad, umývajú si vlasy výhradne v minerálke jednej značky. Je to pravda? A ak áno, naozaj im producent vyhovie?
Pán Wilberger sa pri tejto otázke pousmial a pripustil, že občas sa s tým naozaj stretne.
„Vždy sa však usilujem nájsť zdravý kompromis. A rád by som zdôraznil, že tu nemáme žiadne hviezdy s maniermi. Herci sú veľmi milí a je radosť s nimi spolupracovať.“
A čo je podľa neho na práci producenta najvzrušujúcejšie?
„Na práci producenta nie je nič vzrušujúce, naopak je veľmi stresujúca. Najmä keď ľudia neplnia sľuby a vy sa musíte usilovať, aby sa dodržali termíny. Najradšej mám fázu, keď sa projekt ešte len dáva dokopy. Dostanete do rúk povedzme sto až dvesto listov papiera a začínate hľadať režiséra, kameramana, hercov, výtvarníkov, ktorí významne rozhodujú o kvalite a úspechu filmu.“
Vo filmoch sú vzťahy režiséra a producenta zobrazované ako napäté. Kým režiséri chcú, aby bol film čo najzaujímavejší, a teda výpravný, a teda drahý, producent drží kasu. J. Wilberger však tento model odmieta:
„Určite nie sme v napätí, lebo nám ide o rovnakú vec – aby bol film úspešný.“
Od Taylorky k Frankensteinovi
Na pľaci je krátka pauza, a tak napokon má predsa len pár minút aj režiér Kevin Connor. Vysoký prešedivený muž s briadkou pôsobí priateľsky a pokojne. Veď si ho aj všetci chvália, že je zlatíčko a pri práci s ním nie je žiadny stres. Pritom aj on je hviezdou. Na Slovensku sa premietali jeho filmy ako Mesačný svit s Bruceom Willisom, Návrat Sherlocka Holmesa či tri snímky o výnimočných ženách – Príbeh Elizabeth Taylorovej, Diana - jej pravdivý príbeh a Matka Tereza s Geraldinou Chaplinovou v hlavnej úlohe. Všetky boli úspešné, paradoxne, práve kvôli nim takmer prišiel o prácu na Frankensteinovi.
„Keď sa Frankenstein pripravoval a padlo moje meno, hneď niekto zareagoval, že to nemôžem robiť, veď robím filmy o ženách. Aj v Hollywoode existujú škatuľky. Pritom to nebola pravda, zhodou okolností hneď prvý film, ktorý som nakrúcal, bol horor. Dokopy som ich už urobil asi päť, no nie som vyznávačom tohto žánru. Ani Frankensteina nechápem ako horor v pravom zmysle slova. Chcel by som sa pokúsiť urobiť goticko-tragickú romancu, kde postavy Viktora Frankensteina i monštra budú mať hĺbku. Viktora sledujeme od detstva, vidíme jeho vývoj, a tak pomaly dostávame odpoveď, prečo vlastne netvora zostrojil.“
Ani režisér však o monštre nesmie nič prezradiť. Iba to, že na jeho vzhľade pracovala aj držiteľka Emmy, ktorá je považovaná za hollywodsku špecialistku na monštrá, a že kostým váži osem kíl. Len make up na tvári sa hercovi robí štyri hodiny a keď sa snímalo celé telo, musel herec Luke Goss vydržať v maskérni ďalšie štyri hodiny. Našťastie, mal len dva takéto filmovacie dni. Otázok by sme ešte mali veľa, no pauze je koniec a režisér sa musí vrátiť k práci.
Študent s agentom
Čas na reportáž vypršal. Už odchádzame, keď v kancelárii narazíme ešte na jedného herca. Hrá Viktorovho priateľa, postavu, ktorá do napätého deja prináša uvoľnenie. Aj jeho predstaviteľ je veselý a chlapčenský. Dozvedáme sa, že má iba dvadsať rokov a v Cambridgei študuje anglickú literatúru, amatérsky hrá divadlo a džob vo Frankensteinovi mu zohnal jeho agent. Nakrúcanie je pre neho príjemnou letnou brigádou.
„Lepšie ako makať v supermarkete,“ smeje sa.
Čudujem sa, že má vlastného agenta. Bez neho to vraj vo svete nejde, nedozvedel by sa o pracovných príležitostiach.
„Ako študent literatúry dobre poznám knihu Mary Shellyovej, aj preto ma projekt zaujímal. Tiež je to celkom iná skúsenosť ako v divadle. Spočiatku bolo pre mňa všetko ťažké. Stále noví ľudia, rýchlo sa treba vžiť do postavy. Našťastie, s Alecom, s ktorým hráme priateľov od detstva, sme sa naozaj rýchlo spriatelili. Mal som aj scénu s Williamom Hurtom, no keď sme ju robili, vôbec som netušil, že je to ten slávny herec. Možno to bolo aj dobre, lebo som nemal trému. Je to zaujímavý človek, intenzívny, ponorený do postavy. Vlastne sa mi tu páči všetko – počasie, ženy, priateľskí ľudia, lacný alkohol. Čo viac si želať? No a veľmi sa teším na scény s monštrom. V jednej ma dokonca zabije. Nemám strach, lebo v divadle som už umrel nespočetne veľakrát.“
