Atest poštovej známky stojí u nás 500 korún. Znalecké označenia na známkach majú rôzne polohy a rôzne významy. Inak sú označené známky s pretlačou, inak bez pretlače, inak s pretlačami. Napríklad u poškodených známok je znalecká značka umiestnená vyššie.
Málokto vie, že srdcovou záležitosťou bývalého dabingového režiséra STV Svätopluka Šablatúru je filatelia. Ako najväčší slovenský znalec poštových známok s nimi precestoval celý svet. „Vystavujem vždy len pár dní a iba falzá. Originály mám v trezore,“ hovorí. „Známka je citlivý produkt, všeličo jej škodí.“
„Odjakživa sa na našich známkach okrem prezidentov nikto žijúci neobjavil,“ hovorí Šablatúra. „Za prvej republiky sme vydávali známky vyrábané kníhtlačou aj oceľotlačou. Rytiny robili vychýrení majstri svojho remesla, známi aj navrhovaním bankoviek pre anglickú banku.“
Vo svete známok sa dá sfalšovať úplne všetko. „Oveľa ľahšie vyrobíte falzifikát známky vyrobenej kníhtlačou, o dnešnej technike ofsetu ani nehovoriac. Urobiť rytinu je, samozrejme, náročnejšia záležitosť, no vďaka nej zabezpečujú hodnotu svojich cenín všetky významné európske štáty,“ hovorí.
Aféry spojené s falšovaním sprevádzajú poštovú známku odjakživa. O niektorých prípadoch sa doteraz nehovorí, alebo ani nevie. „Veľa sa falšovalo počas slovenského štátu. Šikovní tlačiari dokázali urobiť také falzá, ktoré sa ešte aj teraz objavujú na burzách a predávajú ako originály,“ tvrdí Šablatúra.
Niekedy sa pravá známka od falošnej len veľmi ťažko odlišuje. Rozdiel vidí iba znalec.
Mnoho ľudí vraj najprv za známky zaplatí veľké peniaze, až potom si ich dá oceniť a vysvitne, že sú to falzifikáty. „Kedysi som od istého pána získal dvojkorunovú známku Masaryka z prvej republiky,“ spomína S. Šablatúra. „Zaujímala ma, lebo vyzerala ako pravá, ale napokon to bol falzifikát. Onedlho na to vyhlásili v televízii, že táto známka má hodnotu stotisíc korún. Ráno stálo pred poštou asi osemdesiat ľudí a každý mal v ruke takúto známku. Všetkým som musel vysvetľoval, že veru nie je pravá.“
Hodnotenie akýchkoľvek známok z filatelistického pohľadu sa vypracúva po preštudovaní konkrétneho známkového materiálu. Známky môžu mať vo vydaniach rôzne odlišnosti - farebné, typové alebo v zúbkovaní. Ich filatelistická hodnota vzrastá vekom, výnimočným výskytom alebo vďaka náhodným odlišnostiam. „Napríklad, keď vyšla trojkorunová známka s prezidentom Kováčom, niektoré hárky boli omylom vytlačené bez ceny. Dnes má na filatelistickom trhu hodnotu až dvetisíc korún. Anomálie bývajú drahé,“ potvrdzuje Svätopluk Šablatúra. Napriek tomu sa však u nás známky v hodnote nad päťdesiattisíc korún nevyskytujú. Ak aj boli, väčšina z nich bola vyvezená do zahraničia.
Úroveň filatelie je dnes na Slovensku nízka. Zväz slovenských filatelistov má zaregistrovaných asi sedemtisíc členov, čo je oproti minulosti o vyše polovicu menej. Chýbajú predovšetkým mladí. „Nemajú odkiaľ získať vzťah k známkam,“ hovorí Šablatúra. „Boli časy, keď ľudia poprihlasovali celú rodinu, lebo tak mohli získať viac známok za menej peňazí. Keď dnes tieto výhody neexistujú, nie je ani záujem o známky,“ dodáva.
