ť niečím sa pochváliť.

V akom kontexte beriete víťazstvo nad Moldavskom?

„Mám radosť, ale v konečnom dôsledku som smutný, lebo v prípade lepších predchádzajúcich výsledkov a vzhľadom na rezultát Turecko – Švédsko 1:2 sme mohli hrať o niečo iné.“

Mali sme na to?

„Predovšetkým si uvedomme, že pre nás nie je nič ľahké. Nie sme futbalovou veľmocou, a keď niečo pokazíme, náprava stojí veľa síl. Uprostred kvalifikácie sme boli velikánmi, teraz sme sklamaní.“

Urobil gól Petra Németha definitívny zlom v hre?

„Z hráčov spadla kŕčovitosť. Petrov gólov zadupľoval Szili Németh, ktorému sme všetci priali, aby pretrhol smolu, a potom to už išlo. Víťazstvo v tej pohode mohlo byť aj krajšie.“

Aká bola nálada cez polčas v kabíne?

„Veľmi pokojná. Zo skúsenosti viem, že ak sa mužstvo trápi, netreba kričať. Možno vtedy, keď sa vyhráva. Len sme pripomenuli, v čom pridať, pritlačiť, aby sa to zlomilo.“

Po zmene mal súper tri šance na druhý gól.

„Mal dve tutovky. Ak by bolo 0:2, bolo by to pre nás veľmi zlé divadlo a asi by sme ho nezvládli. Gól nás vzpružil, priklonila sa k nám šťastena, ktorá nás obchádzala.“

Aké boli plusy a mínusy mužstva v kvalifikácii?

„Polčas sme podľa prvých piatich zápasov hrali dobre, vyšplhali sme sa na prvé miesto. V mužstve bola súdržnosť, vnútorná sila. Vo Švédsku sa pohoda začala rozbíjať. Neviem, či chlapci mali príliš hore nosy. V Azerbajdžane to padlo. Nálada v kabíne už nebola taká bojová aj sebavedomie klesalo.“

Myslíte si, že v inej skupine by sa nám darilo viac?

„Pre nás nie je žiadna skupina ľahká. Angličania alebo Portugalci, Švédi či Turci, to je jedno. Ani jeden nespadol z kokosového orecha. Mali sme vyhrať v Azerbajdžane, to je jasné. Nemali sme prehrať doma s Turkami. Potom by sa rátalo inak.“

Kedy ste boli najviac sklamaný?

„V predchádzajúcej kvalifikácii po prehre 1:5 s Rumunskom. Naletel som na výzvu hrať otvorene. Nemáme na to.“

Čo najviac chýbalo v mužstve v závere?

„O atmosfére som už hovoril. Keď sme boli v najlepšom, boli tu Tomaschek a Valachovič. V začiatkoch začal dobre aj Hrabal. V reprezentácii sa však pracuje inak ako v klube. Tam má tréner hráčov pokope, tu ich skladá. Musí byť s nimi kamarát, spolupracovať v kabíne i mimo nej. Keď sa vám pár hráčov zraní, lepí sa, ako sa dá.“

Súhlasíte, že ak nastúpi nový tréner, mal dostať už teraz príležitosť zoznámiť sa s mužstvom?

„Pri reprezentácii je v posledných rokoch trend meniť trénerov až príliš rýchlo. Nemajú dostatok času na koncepčnú prácu. Súhlasím, ak bude nový tréner, mal dostať šancu proti Moldavsku. Súhlasím však aj s názorom, že ak vedenie uvažuje o mojej výmene, malo ju urobiť už teraz. Nový tréner v posledných zápasoch s Moldavskom a v Macedónsku, keď sme už stratili šancu na postup, mohol skúšať svoje. V opačnom prípade sme zase stratili čas.“

Pripúšťate aj to, že by ste mohli nové mužstvo tvoriť opäť vy?

„Momentálne je pre mňa zložité odpovedať, či by som ponuku na predĺženie akceptoval. Najmä po niektorých písačkách v médiách. Ale serióznej ponuke sa nemám prečo brániť. Som si vedomý viacerých chýb, ktoré som urobil, akceptujem objektívne argumenty. Avšak hanlivo a bez rešpektu by sa o mne, hráčoch ani slovenskej reprezentácii písať nemuselo. Koľko máme priateľov, toľko máme nepriateľov. Viacerí chceli moje odstúpenie už po prehre vo Švédsku. Myslím si, že ak by sa u nás pracovalo seriózne, bol by už na lavičke nový kormidelník. Alebo by som mal zostať ja.“

JÁN MIKULA