ému Petrovi L. a 24-ročnému Jozefovi M. vymerali podmienečné tresty.
Dopoludnia na Nový rok 2001 si deti, bratia Ján a Miroslav z Detvy-Piešťa vyšli na prechádzku. Od starého kameňolomu zacítili dym. Nazreli do lomu. Skutočne tam niečo horelo a malo to tvar človeka. Prestrašení utekali po pomoc. Polozhorené telo sa až neskôr podarilo identifikovať ako Albánca Dašmira M., ktorý už dlhší čas žil na Slovensku a mal problémy s cudzineckou políciou. Pred tým, ako ho poliali horľavinou a zapálili, mu niekto strelil do hlavy. Medzitým Jana, s ktorou býval v Hriňovej v rodinnom dome jej rodičov a mal s ňou syna, ohlásila druhovu nezvestnosť.
Neskôr sa priznala. Druh sa k nej správal násilnícky, stále ju kontroloval, bez jeho dovolenia mohla ísť len na záchod. Rozhodla sa ho zbaviť. Prišlo jej vhod, keď si domov doniesol revolver. Počkala si na novoročné oslavy, výbuchy delobuchov. Vo chvíli, keď vyšiel na chodbu domu, odzadu ho zastrelila. Zatelefonovala priateľovi Petrovi L., ktorý oslavoval s rodinou v Sklabinej, a povedala mu, čo sa stalo. Peter prisľúbil pomoc a prišiel do Hriňovej. Spolu s Jozefom M. vložili telo do športového vaku. Zaviezli ho do starého lomu, poliali benzínom kúpeným cestou a zapálili. Od Jany za to dostali tisíc mariek, mobilný telefón a zlatú retiazku. Obaja sa k činu priznali.
Jana však neskôr výpoveď zmenila. Z vraždy vraj nie je vinná. Ako pravdepodobného páchateľa označila Petra L. Bola s ním údajne tehotná, čo sa nepotvrdilo. Druh ju zbil, krvácala, preto Petrovi zatelefonovala, aby prišiel. Nevie, čo sa medzi nimi dvoma dialo, nebola nablízku, ale počula buchnutie, ranu a Peter jej potom povedal: Už je po ňom! Čo urobili s telom, sa vraj dozvedela až zo správ v televízii. K vražde sa údajne priznala len preto, lebo sa v strachu pred pomstou druhových príbuzných chcela „skryť za múrmi väzenia“. Pri tejto verzii zostala aj na hlavnom pojednávaní. Súd však po dokazovaní dospel k názoru, že Dašmira M. zastrelila práve jeho družka. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. (vrb)
