Škandinávski premiéri budú mesiac pred referendom Estónsko presviedčať o výhodách vstupu Škandinávski politici sa chystajú na „misionársku“ cestu do Estónska, ktoré bude hlasovať v referende o vstupe do Európskej únie. Budú tam presviedčať, že únia je dobrá vec. Predstavitelia Švédska, Dánska a Fínska sa totiž obávajú, že odhodlanie občanov Estónska byť s nimi v jednom klube nie je dostatočne silné. Potvrdzujú to najnovšie prieskumy verejnej mienky aj postoj najsilnejšej opozičnej Strany stredu.
Výskumy verejnej mienky hlásia, že podpora vstupu zatiaľ nie je nadpolovičná. Najnovšie čísla hovoria, že do únie chce ísť len 48 percent Estóncov. Euroskeptici z Výskumného centra pre slobodnú Európu však tieto údaje spochybňujú a hovoria, že ich prieskumy naznačujú ešte nižšiu podporu. Doteraz ich nezverejnili. Šéf organizácie Martin Helme je presvedčený, že medzi ľuďmi narastá počet odporcov únie a referendum dopadne pre euroskeptikov dobre. Podľa neho aj pre to, „že na rozdiel od ostatných vstupujúcich krajín Estónsko už má k dispozícii Konventom schválený návrh európskej ústavy“. V ostatných vstupujúcich štátoch boli referendá predtým než bol známy návrh textu ústavy, ktorý podľa „malých“ krajín rozšírenej únie (Estónsko je jednou z nich) nedostatočne zohľadňuje ich záujmy.
Minulý týždeň sa po mesiacoch lavírovania k táboru euroskeptikov pridala aj opozičná Strana stredu. Ľavicová strana s asi 25-percentnou podporou oznámila, že svojim voličom odporučí, aby únii povedali nie. „Vstupom do únie stratíte viac, ako získate,“ znel odkaz strany.
Estónsky a všeobecne pobaltský euroskepticizmus sa od začiatku označoval za jeden z rizikových faktorov rozširovania únie. Ešte v januári bruselská analytička Kirsty Hughsová denníku SME povedala: „Tieto krajiny boli vždy menej presvedčené o potrebe vstupu ako kandidáti zo strednej Európy. Je to dané historicky. Litva, Lotyšsko a Estónsko boli priamo súčasťou Sovietskeho zväzu, neboli to len satelity. Aj preto sú neochotnejší vzdať sa svojej suverenity. Boli nadšení z prijatia do NATO, lebo to je záruka bezpečnosti. V prípade Estónska ide aj o ekonomické motívy.“ Estónsko má totiž jednu z najotvorenejších ekonomík sveta, ktorú budú bruselské normy zväzovať. Z pobaltských krajín má za sebou úspešné referendum už Litva, Lotyši budú hlasovať týždeň po Estóncoch.
Necelý mesiac pred odporúčacím referendom (bude 14. septembra) sa v Estónsku začnú za rečníckymi pultíkmi striedať severskí politici a ľudí na mítingoch verbovať na podporu únie. Miestni analytici sú však skeptickí. V krajine, kde na kampaň nedostali euroskeptici od vlády ani korunu, hoci to Brusel vyžaduje, by reči na politickú objednávku mohli pôsobiť presne naopak, ako boli myslené.
JANA MIKUŠOVÁ
