BRATISLAVA – Životné prostredie má ustúpiť ekonomickým tlakom. Najväčší znečisťovatelia ovzdušia – Elektrárne Nováky a Zemianske Kostoľany – by mali dostať výnimky, lebo podľa názoru niektorých poslancov nebudú schopné platiť zvyšujúce sa ekologické pokuty.
Podľa zákona z roku 1998, ak budú elektrárne v Novákoch a Zemianskych Kostoľanoch pokračovať vo vypúšťaní oxidu siričitého, zaplatia tento rok vyše 40 miliónov korún, ale v roku 2006 až 750 miliónov. Poslanci tvrdia, že elektrárne také niečo neunesú, budú sa musieť zatvoriť a o prácu prídu tisíce ľudí.
Keby sa aj dokázali udržať pri živote, museli by nakupovať hnedé uhlie s menším obsahom síry zo zahraničia. To by viedlo ku kolapsu slovenských baní na hornej Nitre, vo Veľkom Krtíši a na Záhorí a prepúšťaniu baníkov.
Piati koaliční poslanci preto navrhujú novelu zákona, ktorá by pre podniky spaľujúce viac ako 30 percent domáceho hnedého uhlia zaručovala výšku poplatkov za znečisťovanie vzduchu len na úrovni roku 2000.
Pôvodný zákon z roku 1998 totiž hovorí, že poplatky sa budú zvyšovať každý rok až do roku 2006. Dovtedy by mali všetky podniky upraviť svoje technológie podľa európskych noriem a čím skôr tak urobia, tým menej budú platiť.
Návrh už prešiel do tretieho čítania a má sa o ňom hlasovať na nasledujúcej schôdzi parlamentu.
Dvaja z piatich poslancov, ktorí ho predkladajú, pochádzajú z oblastí, o ktoré ide. Ladislav Ambróš (SDK – strana zelených) je z Veľkého Krtíša a Ľubomír Dzurák (SDĽ) je z Novák. K nim sa pridal Peter Muránsky (KDH), Mária Angelovičová (SDĽ) a Marián Mesiarik (SOP).
Štátna tajomníčka ministerstva životného prostredia je zásadne proti návrhu: „Neviem, či je to neznalosť problematiky, zaslepenosť, populizmus, alebo či poslanci dali baníkom nejaké sľuby. Takýto postup naozaj nevyrieši problém baníkov na Slovensku. Okrem toho bude mať veľmi zlý účinok na tých, ktorí sa snažia predpisy dodržiavať. Degradovanie environmentálneho práva je veľmi zlý signál pre Európu.“
Tóthová je pobúrená aj tým, že práve predseda zelených Ambróš sa stavia na stranu znečisťovateľov a uvažuje o tom, že navrhne jeho odvolanie z funkcie. Ambróš to vidí inak: „Ide mi aj o to, aby nenastala situácia, keď Slovenské elektrárne začnú tvrdiť, že na Slovensku je nedostatok energetických zdrojov a začnú tlačiť na dostavanie bloku 3 a 4 v Mochovciach.“
Proti návrhu sa vyslovil aj Protimonopolný úrad a vláda.
Argumenty za návrh
Poslanec Ľubomír Dzurák (SDĽ) je z Novák: „Ak by elektrárne hnedé uhlie museli dovážať, mohlo by prísť k zavretiu jednej až troch baní, čo je okolo 4000 pracovných miest na hornej Nitre. Ak rátame aj ich rodiny, postihlo by to okolo 20 000 ľudí. Ak sa prijme náš návrh, na dvadsať rokov je tu zase určitá prespektíva. Áno, lobujem za 4000 baníkov okresu Prievidza.“
Ladislav Ambróš (SDK – strana zelených) je z Veľkého Krtíša: „Žiaľbohu, Veľkému Krtíšu, teda bani Dolina už nepomôžem, lebo je už rozhodnuté o zastavení ťažby v roku 2002. Ide tu o Hornonitrianske lignitové bane, od ktorých Slovenské elektrárne odoberajú uhlie za podmienky, že uhradia časť poplatkov za nedodržanie emisných limitov. To veľmi zhoršuje ich situáciu.
Peniaze, ktoré bane neodvedú vo forme poplatkov, môžu investovať do stavby novej elektrárne, na čo majú už aj predbežný súhlas ministerstva hospodárstva. Životnosť tejto elektrárne sa predpokladá asi rovnako dlho ako životnosť baní, teda asi 23 rokov. Celé toto opatrenie má za cieľ postupný útlm uhoľného baníctva na Slovensku. Podporiť návrh som za rozhodol nie za zeleným stolom, ale na základe poznatkov z terénu. Na hornej Nitre som bol ako predseda výboru pre životné prostredie na troch poslaneckých prieskumoch.“
Argumenty proti návrhu
Zdenka Tóthová, štátna tajomníčka ministerstva životného prostredia: „Je to nesystémový zásah do environmentálneho práva. Znamená znevýhodnenie tých, ktorí investovali do zariadení na zlepšenie kvality ovzdušia, zvýhodňuje sa tu istá skupina znečisťovateľov. Prečo by sa im mali odpustiť práve poplatky za znečisťovanie, a nie napríklad dane?“
Ministerstvo životného prostredia a vláda: „Aplikácia zákona (v podobe, v akej ho navrhujú poslanci, pozn. red.) by spôsobila zvýšenie emisií oxidu siričitého, čo by znamenalo zhoršenie životného prostredia, ako aj poškodenie medzinárodnej prestíže Slovenska. Preferovaním špecifickej skupiny podnikateľov zasahuje do hospodárskej súťaže.“
Protimonopolný úrad: „Z pohľadu ochrany hospodárskej súťaže ide o nepriamu dotáciu do baníctva. Vytvára nerovnaké podmienky pre odberateľov – deformuje to hospodársku súťaž tým, že nie kvalita a cena majú vplyv na ponuku a dopyt, ale zľahčenie kontrolných mechanizmov – teda zníženie pokút.“
Ministerstvo financií: Odpustením poplatkov príde štátna pokladnica o peniaze do fondu životného prostredia.
BARBORA MAROSZOVÁ
