Aj literárna história, podobne ako história vôbec, má tajomstvá, záhady, mýty, ktoré bádatelia postupne odhaľujú alebo pridávajú svoj variant výkladu, ak ide o udalosti nejednoznačné či rozporné. Je to vďačná látka i pre publicistov, o čom najnovšie svedčí kniha českého autora Petra Kovaříka Literární mýty, záhady a aféry s podtitulkom Otazníky nad životy a díly českých spisovatelů (Lidové noviny, Praha 2003).
Petr Kovařík sa okrem publicistiky zaoberal aj českou literatúrou konca 19. storočia, takže mnohé pozná i z vlastnej výskumnej činnosti, čo ho zrejme priviedlo na myšlienku napísať túto zaujímavú, miestami dramatickú až napínavú knihu, ktorá obsahuje 25 kapitol a má veľmi široký záber. Začína sa Dalimilovou kronikou, touto najstaršou českou literárnou pamiatkou (vznikla pravdepodobne na prahu 14. storočia).
Potom sa už stretávame s menami K. H. Mácha, Božena Němcová, F. X. Šalda a celá táto prehliadka sa končí Jaroslavom Foglarom (1909 – 1999), známym autorom dobrodružných próz pre mládež a vášnivým skautom.
Pochopiteľne, nejde o profily príslušných spisovateľov, skôr o veci, ktoré sa odohrávali okolo nich a s nimi (a často aj v nich, keď napríklad píše o záhadných samovraždách alebo úmrtiach). A keďže autor nepredpokladá, že ich každý pozná, pripája za každou kapitolou stručné encyklopedické heslá.
Senzáciechtivosť ustupuje dôrazu na informatívnosť. Aj preto sa kniha začína už Dalimilovou kronikou, na ktorej je okrem obsahu pozoruhodné hlavne to, že ani po niekoľkých storočiach sa nepodarilo zistiť jej autora. S touto kronikou sa úzko spája i príbuzná legenda Život a umučení svatého Václava a jeho báby svaté Ludmily, vytvorená pred rokom 994 a pripisovaná benediktínovi Kristiánovi. Kovařík tieto staré a nie bohvieako atraktívne témy oživuje konfrontáciou rozličných názorov a hypotéz.
Devätnáste a dvadsiate storočie ponúklo autorovi už viac pestrých faktov i materiálu, no zato nemenej záhad. Patrí medzi ne i postava básnika K. H. Máchu, ktorého podoba sa zachovala na niekoľkých obrazoch, nedá sa však určiť, ktorá je tá pravá. Aj okolo jeho smrti sa vynorilo viac otáznikov: tvrdošijne prežíva mýtus, že zomrel na prechladnutie, hoci je dokázané, že to bola cholera.
Je problém už len vymenovať všetko, po čom autor siahol, takže iba výberovo: uvádza dve zaujímavosti okolo Němcovej. Jednak sa kedysi tvrdilo, že sa narodila štrnásťročnej matke, jednak sa spochybňovalo jej autorstvo Babičky. Veľkú kapitolu venuje čestným súbojom českých spisovateľov, hoci to dnes vnímame ako čistý historický relikt takisto ako aféru anonymných listov, ktorá prepukla roku 1910 a zapletený bol do nej okrem iných aj F. X. Šalda, veľká osobnosť českej literárnej kritiky.
Ďalšia kapitola je venovaná dokázanej bigamii Jaroslava Haška a jeho nedokázanej homosexualite, dosť obšírna je kapitola o údajnom plagiátorstve Karla Čapka, v inej sa zasa vyvracia mýtus fučíkovský. Posledný príspevok sa zaoberá otázkou, kde sídlili Foglarove Rýchle šípy.
Táto kniha patrí medzi vydarené diela literatúry faktu a jej prednosťou je, že autor sa prísne drží dokumentov, nebeletrizuje, nemoralizuje, nehypotetizuje, čoho sa dopúšťa nejeden autor tohto žánru.
JOZEF BŽOCH
