VLADIMÍR FAIČ, SDĽ: „Zvýšenie bolo adekvátne súčasnej ekonomickej situácii. Isteže, mnohí dôchodcovia majú problémy s príjmami, ale zvýšenie je asi na úrovni možností.“
KATARÍNA TÓTHOVÁ, HZDS: „Hlasovala som proti prijatiu tohto zákona. Nie som proti zvýšeniu dôchodkov, ale proti percentám, o ktoré sa zvyšujú. Za vlády Vladimíra Mečiara sme dôchodky zvyšovali tak, aby aspoň o niečo prekročili infláciu. Takéto zvýšenie nemôže dôchodcov uspokojiť a zabezpečiť im dôstojný život.“
JAROSLAV PAŠKA, SNS: „Zvýšenie nepovažujem za primerané. Vláda a pán Dzurinda urobili veľmi málo pre to, aby splnili to, čo občanom sľúbili. Viac sa stará o svoj plat. Minimálne nutné v tomto období by bolo zvýšenie o desať percent.“
VLADIMÍR PALKO, KDH: „Na zvýšení sa dohodla celá vládna koalícia, zodpovedá ekonomickým možnostiam štátu. Nebolo by dobré, keby si ktorákoľvek strana prihrievala polievočku a hovorila, že mohlo byť vyššie.“
LÁSZLÓ GYUROVSZKY, SMK: „Zvýšenie dôchodkov v súčasnosti vždy narazí na výkonnosť ekonomiky. Terajšie je na hranici toho, čo možno vykryť bez zvyšovania dlhov. Bez zmeny systému dôchodkového poistenia je tento trend ťažko udržateľný. Každý by rád zvyšoval aj o 20-30 percent, ale v súčasnosti je to vždy na úkor pracujúcich.“
VOJTECH TKÁČ, HZDS: „Treba rozlíšiť zvýšenie a zvyšovanie. Zvyšovanie od roku 1999 je neprimerané, nezodpovedá rastu životných nákladov. Súčasné zvýšenie je diskrimináciou obrovskej skupiny občanov. V prvom rade by som zobral všetkých, čo zodpovedajú za príspevkovú, poistnú a daňovú zaťaženosť, posadil ich za jeden stôl a museli by urobiť presnú analýzu zaťaženia a aká je optimalizácia. Od toho sa odvíja zvyšovanie zamestnanosti a uvedenie krajiny do pohybu. Potom by bolo na platy i na zvyšovanie dôchodkov. Je to aj nemohúcnosťou odborov a zamestnávateľov.“ (fw)
