Aj názov Carlton, ktorý od 19. storočia niesla jedna z noblesných sietí svetového hotelierstva, klal oči. Kádrováci sa chystali na jednej z celozávodných schôdzí navrhnúť jeho premenovanie na hotel Moskva.

„Zhodou okolností som mal pred tou schôdzou malý konflikt s jedným politickým pracovníkom – urazil ma počas obsluhy v reštaurácii,“ usmieva sa dnes bratislavská čašnícka legenda, osemdesiatročný Ján Šimko. Hneď po vojne pracoval v Carltone sedem rokov. A hoci ho ako vrchného čašníka neskôr prevelili do novopostaveného hotela Devín, Carlton zostal navždy jeho srdcovou záležitosťou.

Spomínaný konflikt ho za oných čias priviedol až pred hotelového šéfa. Nie však na koberec, ale aby sa ho riaditeľ zastal. Šéfa vraj informácia o incidente riadne rozčúlila. „Já si tady nenechám urážet sví špičkoví pracovníky!“ kričal vraj dokonca aj pred vlastnými nadriadenými.

Incident sa akosi urovnal. Politickým pracovníkom však napadlo, že vrchný čašník-nestraník, ktorého sa zastal šéf, by mohol teraz dobre poslúžiť ako navrhovateľ premenovania hotela.

„Tvrdili mi – nový názov hotela by sa mal zavrhnúť, ale s tým návrhom by si mohol vystúpiť ty, si slobodný, nič sa ti nemôže stať,“ spomína pán Šimko. „Ja som si uvedomoval, že v tej dobe bolo možné veľmi ľahko urobiť krok, ktorý by človek obanoval na celý život. Na schôdzi som nakoniec vystúpil, no všelijako som to zaobaľoval. Hovoril som, že premenovanie je síce pekná myšlienka, ale treba zistiť, či sa to hotela nedotkne na tržbách, čo nás to bude stáť, musia sa predsa zmeniť všetky katalógy… Ten zámer sa nakoniec nejako odložil. A odložený je dodnes.“

(ru)