Strelec jediného gólu Púchova Miroslav Nemec (vpravo) v akrobatickom súboji s Eduardom Hrnčárom. Zo stretnutia Slovan Bratislava – Matador Púchov 0:1. ŠTARTFOTO – PETER POSPÍŠIL
Futbalový útočník MIROSLAV NEMEC sa v Žiline tesne pred ziskom druhého titulu vytratil z kádra aj z majstrovského plagátu. Rozišiel sa s tímom MŠK. Po čase začal s tréningom, prestúpil do Púchova a v drese Matadoru je príjemným prekvapením jesene. So 4 gólmi je spolu s Kurtym z Ružomberka na čele tabuľky strelcov. Podaril sa mu husársky kúsok v Bratislave – pri remíze 3:3 na Pasienkoch dal Interu dva góly, teraz vyhral Matador jeho trojbodovým gólom na Slovane 1:0.
Dá sa povedať, že ste postrachom dvoch bratislavských mužstiev. Máte na ne recept?
„Nie, recept to nie je, mal som len športové šťastie. Bol som v pravej chvíli na pravom mieste. Nedbal by som, keby to vychádzalo stále, ale beriem to aj ako zhodu okolností.“
Váš gól bol perfektný z hľadiska toho, ako ste sa odtiahli od obrany Slovana.
„Skvelý bol predovšetkým únik a center Mária Breška, ten bol doslova milimetrový a mne už stačilo dobre hlavou zamieriť. Bola to pekná akcia.“
Po úvodnom váhaní ste na Slovane podali veľmi dobrý výkon.
„Máte pravdu, dvadsať minút nám trvalo, kým sme sa prebrali a potom to už bolo iné. Po posledných výkonoch, keď sa do nás obuli funkcionári, ale aj novinári, sme mali nôž na krku a museli sme zabojovať, aby sme potvrdili, že máme na viac, než sme doteraz ukázali. Museli sme sa prezentovať až v lepšej forme, aby sme si urobili dobrú náladu aj na odlet do Bolnisu na odvetu Pohára UEFA.“
Teda absolútna spokojnosť za výkon na Tehelnom poli?
„Sme spokojní s tromi bodmi, ale herne to nebolo ešte celkom on. Občas sme hrali akoby v kŕči.“
Báli ste sa Slovana po dobrom výkone v Petržalke?
„Slovan bol a je vždy ťažkým súperom. My sme však chceli ukázať svoje kvality, čo sa nám aj podarilo. Škoda len, že sme výhru v závere nepoistili ešte jedným gólom, mali sme na to šance. Lebo v závere sa mohlo stať, že dostaneme hlúpy gól a naše celozápasové úsilie by vyšlo nazmar.“
JÁN MIKULA
